7. 12. 2018

Petra Hederová - Tak si ho nechaj! (20)


20. Kapitola
K Tereze pošta dorazila hneď na druhý deň. Vedela som to, keď mi poobede napísala, že so mnou musí hovoriť.
    Navolila som jej číslo. Cítila som sa ako Judáš v ženskom vydaní.                    
    „Chcela si so mnou hovoriť?“ opýtala som sa trochu bojazlivo. Čakala som, že bude v telefóne plakať alebo nadávať. No na moje veľké prekvapenie jej hlas znel celkom pokojne.
    „Predstav si, aké sme my ženy na seba suky!“ zvolala a ja som v tej chvíli uvažovala, kam sa skryjem. Poznala ma síce dobre, ale žeby ma bola schopná tak rýchlo odhaliť?
    „Čo sa stalo, Tereza?“ spýtala som ustráchane a už som v hlave snovala plán, ako svoje konanie ospravedlním.
    „Tomu neuveríš! Dnes som dostala do schránky list.“
     „Od koho?“ táto otázka sa priam núkala. Bolo potrebné položiť ju. Bolo by čudné, keby som to nespravila.
    „Hneď som vedela, kto je adresátom. Poslala ho Jurajova žiarlivá bývalá. Snažila sa ho zbaliť ho pod falošnou identitou na Tinderi.“
    Odľahlo mi, že ma neodhalila a zároveň som zostala udivená.
    „Mhm, a ako to urobila?“ spýtala som sa. „A ako vieš, že to bola ona?“ napadlo mi, že tú druhú otázku som si mala nechať radšej pre seba. Čím menej sa budem pýtať, tým menšia bude možnosť, že som zradkyňa. Nesmiem sa správať ako amatér, Gabriel vo mne vidí potenciál. Ak sa nechám odhaliť, nestojím ako detektív za nič. Tereza našťastie pokračovala bez náznaku podozrenia.
    „Vytvorila si falošný profil a snažila sa ho zbaliť. Určite sa jej dostalo do uší, že ma Juraj požiadal o ruku. Je stále v kontakte s jeho rodinou, tak predpokladám, že jej to vyzvonila jeho intrigánska sestra. Švagriné sú po svokrách druhá najväčšia katastrofa v poradí.“
    „Máš pravdu, ideálne, keď je muž sirota a jedináčik. Máš od všetkých pokoj,“ povedala som v snahe vyznieť vtipne, hoci mnou vyslovené slová zneli akosi bezvýrazne.
    Tereza to musela vycítiť, lebo sa ma spýtala: „Stalo sa ti niečo?“
    „Ale nie, len som smutná z toho, že sa ti niekto snaží pokaziť radosť z nového vzťahu,“ klamala som.
    „Netráp sa, ja si radosť len tak pokaziť nenechám. A už vonkoncom nie nejakou bezvýznamnou chuderou.“
    „Dobre robíš. A čo vlastne tá jeho bývalá spravila?“
    „Poslala mu superlike a potom sa mu ponúkala na byt. Samozrejme pod profilom nejakej inej ženy.“
    „Hlavné je, že on na to nereagoval, no nie?“
    Bola som zvedavá, kam to celé povedie. Ako je vlastne možné, že si Tereza myslí, že na vine je niekto iný? Prečo jej vôbec nenapadne naštvať sa na svojho hrdinu?
    „Práveže naopak,“ vysvetľovala presvedčivo. „On ju pozval k sebe prvý. Chcel nastoliť dojem, že nevie, s kým si píše. Hneď mu bolo jasné, o čo jej ide a preto ju dokonca pozval k sebe. Čakal, čo z toho bude, ale ona sa nakoniec zľakla konfrontácie a z celého toho podfuku vycúvala. Samozrejme ma chcela znechutiť tým, že si celú komunikáciu vytlačila a poslala mi ju v obálke. Trápne, akoby sme boli malé deti.“
    Tak takto si to vysvetlila! Pochopila som, že je v takom stave šťastia, že ani keby jej niekto ukázal priamy dôkaz, napríklad fotografiu, na ktorej je Juraj nahý s inou ženou, neuverila by. Pomyslela by si, že to niekto narafičil a ide o fotomontáž, alebo že na tej fotografii nie je on, ale jeho dvojník. Alebo že sa práve v tej chvíli stretol s tou ženou na nuda pláži a tam sú predsa všetci  nahí. Čo je na tom čudné? Keď sa človek raz rozhodne, že sa nechá klamať, niet mu pomoci. Dokáže byť slepý a hluchý.
    Došlo mi, že najlepšie bude, keď to nechám tak. Veď on sa postupne vyfarbí. Alebo sa zmení. A možno tie návrhy ani nemyslel až tak vážne. Nehovorí sa predsa, že pes, ktorý šteká, nehryzie? Nech už to bolo akokoľvek, rozhodla som sa, že sa viac nebudem do kamarátkiných záležitostí miešať. Budem sa však starať do vecí iných ľudí. Ľudí, ktorých osobne nepoznám a teda k nim nemám vytvorený osobitný vzťah. Niektorých tým sklamem a niektorým pomôžem. Budem to brať ako svoje nové poslanie.
    Vyťukala som teda Gabrielovo telefónne číslo a spýtala sa: „Platí ešte tvoja ponuka?“
    „Platí,“ odpovedal. „Prijímaš?“
    „Môžeme to skúsiť,“ prikývla som. Otvorila som pravú časť šatníka. Bolo na čase dokončiť jarné upratovanie.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára