Dada S. Brezovská - Kúpeľná se(x)zóna

Predstavujem vám novinku vydavateľstva Bestseler z pera známej slovenskej autorky Dady S. Brezovskej Kúpeľná se(x)zóna, ktorá vychádza v týchto dňoch.

Ak máte radi príbehy so štipkou erotiky, poriadnou dávkou humoru a štipľavej irónie, v ktorých nechýba vzrušenie, dráma a pohnuté osudy hrdinov tak Kúpeľná se(x)zóna vám v lákavom balíčku ponúka skvelý mix toho najlepšieho.

Kniha, ktorá je stvorená na horúce letné dni. Otvorte si vychladené šampanské a navoďte si tú správnu letnú atmosféru.

Pikoška o knihe: Autorka sa priznala, že sama absolvovala pobyt v kúpeľoch, takže besiedka s prameňom, jazierko s mostíkom a kŕkajúcimi žabami, rozkvitnutý park, ubytovňa v tieni vysokých gaštanov sú úplne reálne miesta. Príbeh je však čistá fikcia.

Kúpele ponúkajú okrem liečby a oddychu aj mnoho príležitostí na nadväzovanie známostí. Nikto nezráta, koľko flirtov a krátkych lások sa odohralo v blízkosti termálnych prameňov, ale vtipy a pošepky šírené historky podávajú nespochybniteľné svedectvá o povzbudzujúcich účinkoch liečivej vody. Priznajte sa – nepatríte náhodou aj vy k tým šťastlivcom, čo si priniesli z kúpeľného pobytu okrem oblátok aj spomienky na romantické chvíle či vášnivé vzplanutie?

Aj ľahkovážnu, sexom posadnutú Dženy ženie do kúpeľov túžba po nezáväzných vzrušujúcich zážitkoch a je rozhodnutá využiť každú príležitosť. Čerstvo rozvedená Ivana nedokáže krotiť kamarátkin temperament a nechtiac sa stáva súčasťou jej bláznivej naháňačky za chlapmi. Roman musí absolvovať povinný rekondičný pobyt poskytovaný zamestnávateľom a želá si iba jedno - čím skôr sa vrátiť do prostredia, kde jeho zjazvená tvár už nepriťahuje zvedavé pohľady. Nela dostala od manžela k poukazu na relaxačný pobyt aj zvláštne poslanie. Má týždeň na uskutočnenie závažného životného rozhodnutia. Netuší však, že je vmanipulovaná do rafinovanej, vopred pripravenej hry.

Každý má svoje očakávania, no nie všetko vychádza podľa predstáv. Do ich životov, snov a izieb vstupujú ďalšie osoby, osud mieša karty a hazardná hra začína. Čo sa stane, ak sa im plány a city vymknú spod kontroly?

Prečítajte si úryvok z nerozvážne vážneho, smutno smiešneho príbehu o tom, ako nám krátky pobyt v kúpeľoch môže obrátiť život naruby...

Úryvok:

„Mám totálnu depku! Všetko mi lezie na nervy, celý svet je nahovno a chlapi sú svine!“ vychrlila Dženy, len čo sa Ivana usadila ku kaviarenskému stolíku.

 „Čo sa deje?“ spýtala sa, pripravená poskytnúť morálnu podporu nespokojnej kamarátke.

„Nemala som sex, odkedy som sa rozišla s Frenkym, a včera mi už z toho začalo fakt šibať. Išla som do baru s nádejou, že niekoho zbalím a takmer sa mi to podarilo. Sedel tam Edo, pripitý a naštvaný, lebo ho nechala frajerka, tak som ho poľutovala, pohladkala po stehne, strčila mu jazyk do úst a...“

„Edovi? Preboha! Veď je úplne vymletý!“

„No a čo? Nehľadala som víťaza vedomostného kvízu na intelektuálne debaty! Chcela som si užiť a Edo je na to ako stvorený. Keď chodil so Silvou, všade vytrubovala, že má neskutočnú výdrž.“

„To si už naozaj taká zúfalá?“ povzdychla si Ivana.

„Ty by si čo urobila, keby si dostala nekontrolovateľnú chuť na sex?“

„Určite by som sa nešla strápňovať do baru v malom meste, kde každý každého pozná! Tu sa klebety šíria ešte skôr, ako sa niečo stane.“

„Veď to! Zaprdené malomesto!“ zúrila Dženy. „Už som to mala fajn rozbehnuté a zrazu sa objavil Frenky. Poklepal Eda po pleci a povedal: „Túto babu preťahovať nebudeš!“ Vyletela som naňho, že už spolu nechodíme, tak nech sa nestará, ale on len kývol hlavou k dverám, ten sráč sa zdvihol a odcupital ako pudel. No chápeš to?“

„Čomu sa čuduješ, vieš predsa, aký tu má Frenky vplyv.“

„Dobre, má, ale o čo mu, doriti, išlo? Okašľal ma, tak čo sa mi mieša do života?“

„Možno ťa chce naspäť.“

„To ťažko, pred dvomi týždňami som mu volala, či si nechce so mnou dať aspoň rýchlovku, ale iba sa zarehotal a zložil.“

„Čo si urobila? Ty si sa mu ponúkala ako nejaká chudera?“ vybuchla Ivana.

„Kým sme boli spolu, občas spával s bývalými frajerkami, tak prečo by teraz nemohol so mnou?“ odvrkla Dženy urazene.

„Tebe ten celibát fakt udrel na mozog!“

„A čo mám teda robiť? Už som tri mesiace nemala chlapa!“

„A ja vyše roka a nelepím sa na Eda, ktorý nevie ani to, kde sa v jeho priezvisku píše mäkké i a kde ypsilon.“

„Možno nevie, kde má mať tvrdé v mene, ale vie, kam má dať tvrdé v žene!“

„Ale aká si ty aforistka!“

„Už ma toľko nebuzeruj! Radšej niečo vymysli. Nehovor mi, že by si si aj ty nevrzla, keby si mala príležitosť. Len tak, nezáväzne, na odbúranie stresu a zvýšenie sebavedomia. Mám dvadsaťpäť a musím riešiť, kde zohnať nejakého chlapa. Čo bude o dvadsať rokov, keď budem starý šrot s nadváhou, celulitídou a ovisnutými kozami?“

„Toho sa nemusíš báť, tvoje silikóny sa vždy budú hrdo týčiť. Keď raz otrčíš kopytá, ani vrchnák na truhle nebudú môcť zatvoriť,“ prehodila Ivana.

„Aspoň na niečo bol ten debil dobrý,“ pozrela Dženy pyšne na svoju hruď, „ale čo z toho, že mám výstavné štvorky, keď sa s nimi nikto nemôže pohrať?“ povzdychla si. „Možno preto Eda odpálil! Nechcel, aby siahal na jeho investíciu!“

„Tento zapadákov predsa nie je celý svet. Zabehni do väčšieho mesta a niečo ulov. Vyhneš sa Frenkymu aj klebetám.“

„Jasné! Nahodím sa, učešem, nalíčim, sadnem na autobus, kúpim si lístok smer: Veľký svet, vleziem do prvého baru po ceste, sama si objednám drink, ako nejaká socka a budem čakať, či si ma niekto všimne?“

„Nemusíš čakať, môžeš použiť taktiku, čo si si natrénovala na Edovi.“

„Kašli už na Eda. Nápad to nie je zlý, ale sólo sa zrealizovať nedá. Nepôjdeme spolu? Ako dlho si sa už nebola zabaviť?“

„Päť rokov? Šesť? Sedem? Ani neviem...“

„No vidíš, zatancujeme si, niečo vypijeme, zbalíme nejakých fešáčikov a hneď sa nám bude ľahšie dýchať.“

„A čo mám povedať mame?“

„To ma podrž, že čo má povedať mame!“ plesla sa Dženy po čele. „Povedz jej, že ideš na exkurziu zo školy, ako kedysi, keď sme chceli vypadnúť na chatu.“

„To bol geniálny nápad, len škoda, že ho neprekukla! Keby ma nebola pustila, nemusel ma tam Dano nabúchať a následne mi zničiť sedem rokov života. Nezabúdaj, že mám malú dcéru a rodičia ma už pol roka sponzorujú, lebo nemám muža ani robotu. Nemôžem im len tak mimochodom oznámiť, že idem v noci žúrovať do disko baru, nech mi dajú stovku a postrážia decko.“

„Hmm, to je fakt,“ uznala Dženy. „A nemohli by sme ísť spolu niekam na dovolenku? Napríklad k moru, tam by bolo z čoho vyberať.“

„Bez Mirky?“

„Nie, samozrejme aj s ňou.“

„A to ju akože nechám v noci samu, pôjdem na ťah, privlečiem si niekoho a zvalím sa s ním na vedľajšiu posteľ? Okrem toho, na taký luxus nemám prachy.“

„Doriti, ty všetko ofrfleš! A čo tuzemský pobyt? Na ten by si naškriabala? Ak nie, založím ťa. Fotenie, čo mi dohodol Frenky, hodilo celkom slušný balík.“

„Kam by si chcela ísť teraz v apríli? Na Zemplínsku šíravu?“
„Do Tatier?“ navrhla Dženy.

„Ako budeš propagovať svoje vylepšené prsia, keď v Tatrách sa ešte v máji chodí vo vetrovke?“

„Tak vymysli niečo ty, keď si taká múdra!“

„Čo napríklad kúpele?“

„Kúpele? Tebe preskočilo?“

„Vieš koľko existuje vtipov o kúpeľných aférach? Asi nevznikli len tak! V kúpeľoch organizujú pre hostí spoločenské akcie, iste sú tam aj nejaké bary alebo kaviarne, spoločné stravovanie, skupinové cvičenia, bazény... Milión príležitostí niekoho stretnúť.“

„Pre frustrované, tridsať rokov vydaté paničky to môže byť šanca na úlet, takým veľa k šťastiu netreba, ale čo by sme mohli v kúpeľoch zažiť my? Najmladší chlap tam bude mať približne toľko, ako môj foter!“

„Do kúpeľov nechodia len starí a chorí, niektoré firmy tam posielajú svojich zamestnancov na rekondičné pobyty. Moja teta bola na takom vlani a po návrate preberali s mamou pikošky. Začula som, ako hovorila o nejakých mladých colníkoch a chlapcoch z US Steelu.

„Otázka znie, čo si tvoja teta predstavuje pod pojmom „chlapec“.“

„Ona má štyridsať, takže za chlapca pravdepodobne považuje muža pod touto vekovou hranicou.“

„No, to by ešte šlo. Koniec koncov, jednalo by sa len o chvíľkovú záležitosť, takže vek nie je rozhodujúci. Tebe by štyridsiatnik prekážal?“

„Ja nepociťujem nutkavú potrebu nechať sa prekotiť nejakým cudzím chlapom. Ešte mám v živej pamäti moje neslávne spolužitie s Danom. Ale ak sa rozhodneš ísť loviť do kúpeľov, rada ti budem robiť garde, moja chrbtica to určite ocení. Len či to zvládne moja peňaženka.“

„Možno to nie je taký zlý nápad,“ pripustila Dženy. „Vieš čo? Ty ešte nenápadne od tety zisti, ako to v kúpeľoch chodí, a ja pozriem ponuky na nete. Ak to bude vyzerať nádejne, niečo vymyslíme.“

O pár dní už mala Dženy vypracovaný plán a s nadšením ho predstavila Ivane.

„Aha, čo som našla! Relaxačný pobyt so zľavou tridsať percent, ak si objednáme ubytovanie minimálne na sedem dní. Každý pracovný deň dve procedúry, plná penzia, voľný vstup do bazénov. Pozri na ubytovanie! Vlastná kúpeľňa, malá miestnosť s kreslami, stolíkom, telkou, chladničkou a balkónom a vedľa dvojlôžková izba. A čo je podstatné, je to v budove bez recepcie, takže si prípadnú návštevu môžeš priviesť úplne inkognito!“

Dženy klikla na ďalšiu položku.

„Tu sú možnosti využitia voľného času, bazény, fitko, sauna, prenájom bicyklov, tenisové kurty, biliard, bowling, jazda na koni, výlety po okolí. V stredu kultúrny program a v sobotu tanečná zábava. Vo vestibule hlavnej budovy je malá kaviareň s výhľadom na recepciu. Zistila som, že nástupy na poisťovňou a zamestnávateľmi hradené pobyty sú väčšinou v sobotu, ale ostatní rekreanti si môžu vybrať aj iný deň. Takže my prídeme trebárs vo štvrtok alebo v piatok, porozhliadame sa a v sobotu môžeme pekne z kaviarne sledovať, aký materiál nám prichádza. Večer na zábave zahájime útok. Predpokladám, že tam budú všetci nováčikovia, nikto si nenechá ujsť príležitosť nájsť niekoho do páru alebo do partie. Keby sa však náhodou stalo, že neobjavíme nič použiteľné, päť kilometrov od kúpeľov je okresné mesto, kde určite bude nejaký bar. To zistíme priamo na mieste.“

„Chceš tam stráviť mesiac, či ako chceš všetko stihnúť?“ skočila jej do reči Ivana.

„Niečo môžeme vynechať, napríklad výlety. Naša cieľová skupina iste nebude chodiť po hradoch, zámkoch a jarmokoch. Tenis tiež nebudeme hrať, ale okolo kurtov pošpicľovať môžeme. Najväčšie nádeje však vkladám do bazénov, fitka, bowlingu a vinárne.“

„Mala by si krotiť svoje nadšenie. Predsa len sú to kúpele pre ľudí s chorobami pohybového aparátu a nie rekreačné stredisko atletického zväzu. Možno sa tam vyskytnú nejaké mladšie ročníky, ale stále tam bude prevaha tých starších.“

„Tiež som si spočiatku nerobila veľké ilúzie, ale pozri, čo som vysnorila. Recenziu od futbalistov! Strávili tam týždeň pred začiatkom vlaňajšej futbalovej sezóny a vraj aj vďaka profesionálnej starostlivosti, ktorú im personál poskytol, sa im v lige mimoriadne darilo. Tvoja teta mala pravdu, chodia tam aj mladí samci v plnej sile!“ jasala Dženy. „Predbežne som rezervovala desať dní v máji. Máj – lásky čas! To by v tom bol čert, aby sme niekoho nezbalili!“

„Je to dobrá ponuka, ale pre mňa je to pridrahé aj s tou zľavou a nemám odvahu pýtať si peniaze od rodičov. Už do nás investovali dosť.“

„Urobíme to takto! Ja ti prachy požičiam, a keď začneš zarábať, vrátiš mi ich. Trebárs aj v splátkach. Vašim povieme, že som vyhrala pobyt pre dve osoby a nemám s kým ísť. Sami ťa budú posielať, keď ich presvedčíme, že je to zadarmo. Veď už niekoľko mesiacov skučíš, ako ťa bolí chrbát. A rozvod ti tiež nepridal radosti, potrebuješ sa zrelaxovať.“

„Rada by som na chvíľu vypadla z domu,“ priznala Ivana, „len mám obavy o Mirku. Ešte nikdy sme neboli odlúčené dlhšie ako dva dni.“

„Neboj, prežije to. Vaši sa o ňu postarajú, aj úlohy s ňou napíšu. Veď prváčikovia toho veľa nemajú. Od júna nastupuješ do práce, kedy si oddýchneš, ak nie teraz?“

„To je fakt, v novej robote nebudem mať niekoľko mesiacov nárok na dovolenku a počas leta ma určite poriadne využijú na zastupovanie ostatných.“

„No vidíš! Tak čo? Môžem to potvrdiť?“

„Dobre, potvrď.“

„Yes, yes! Uvidíš, že nebudeš ľutovať! Bude to najlepšia dovolenka tvojho života!“