Denisa Martincová

Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru niekedy aj hmotnosť.

Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní! Ale čo Vás čaká v tejto rubrike? Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať.

 Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.

Možno niektorých prekvapím, ale nikdy som nesnívala o tom, že budem písať knihy. Bolo to pre mňa príliš nepredstaviteľné. Malé, zakríknuté dievčatko, z ktorého sa stávalo neposlušné dievča, s ktorým si nikto nevedel rady. Ale ako sa hovorí, človek mieni a Pán Boh mení. Možno práve preto som v živote mala niektoré veci ťažšie, ako bývajú. Načas som sa stala obeťou, ale rýchlo som pochopila, že tadiaľ životná cesta nevedie. A z obete sa stala žena, ktorá sa začala na život pozerať s nadhľadom. Nerada používam slovo bojovníčka, pretože so životom nebojujem. A ani nechcem bojovať. Naučila som sa veci nazývať ich pravým menom. Preto som nemala problém ísť s kožou na trh a napísať svoj príbeh na stránku Mám talent. 

Nikdy mi ani vo sne nenapadlo, že z toho môže naozaj vzniknúť kniha. Touto cestou sa chcem podakovať Soničke Rebrovej a vydavateľstvu Motýľ, pretože oni videli vo mne potenciál. Keď mi vyšla prvá kniha Ženy vyhnané z raja myslela som si, že je písaniu koniec. Dokázala som v ňom opísať svoj život, ale fantáziu som nemala, aby som si nové príbehy vymýšľala. 

A vtedy ma oslovila neznáma pani a pod prísahou, že nikdy neprezradím jej skutočné meno, mi vyrozprávala hrôzostrašný príbeh jej rodiny. A vznikla daľšia kniha Tajomstvo Bábik. Keď som knihu dopísala, uvedomila som si, že som nešťastná. Nežila som podľa svojho kréda. Mojou povinnosťou je byť šťastná. A to som nemohla dopustiť. Nikto mi predsa nebude stále ponúkať svoje životné príbehy. A tak som sa pokúsila napísať prvú knihu, kde som zapojila fantáziu. Kniha Šarlotin anjel vyšla aj v českom jazyku vo vydavateľstve Brána. A práve preto, že chcem byť šťastná, musím stále písať. A tak vznikla štvrtá kniha Šepot motýľov. 

Poznáte to, lietajú vám motýle v bruchu, ale vy to ignorujete, pretože máte z lásky strach. Strach zo sklamania  je silnejší. a tak sa nikdy nedozviete o čo ste prišli. Do každej knihy vložím kúsok seba, aby som nikdy nezabudla, akou som bola, a akou už nikdy nechcem byť. Teraz píšem piatu knihu, bude sa volať Pre Elišku, pretože človek mieni, ale Pán Boh mení.

Opýtala som sa Denisy Martincovej: Deniska, prečo ty čítaš?

Čítanie nám dáva slobodu. Múdrosť a nepoznané pocity, ktoré prežívame s hrdinami v knihe. Čítaním sa odlišujeme od všetkých tvorov na tejto planéte. Je to naše privilégium, ktoré nám nikto nemôže vziať, nech sa robí čokoľvek. Čítaním kníh sa zdokonaľujeme a stávajú sa z nás lepší ľudia, pretože kniha nás učí nielen slovnú zásobu, ale hlavne, aké to je ocitnúť sa na opustenom ostrove, alebo rozbúrenom mori. S knihou sa predsa dostávame na miesta, kde sa možno nikdy nepozrieme. Napríklad aj na mesiac v bielom skafandri. Kniha je malý zázrak.

A prečo by ľudia mali čítať?

Aby sa im nestalo, že zistia, že zabudli žiť. Pretože bez kníh by sme neboli tam, kde sme a kým sme. Len si to predstavte, keby ľudia nečítali knihy, zanikli by všetky knižnice a kníhkupectvá. Bolo by iba jedno obrovské, kde by sa predávala odborná literatúra. Z čoho by sa ľudia poučili? Ako by sa deťom vysvetľovalo, aký je rozdiel medzi dobrom a zlom. A prečo dobro a láska nad zlom zvíťazí. A keď nebudú čítať dospelí, nebude to mať kto naučiť deti. A ľudstvo zakrpatie. A to je už len kúsok k tomu, aby zaniklo.