Kategória:
Antidepresíva/Vitamíny
Účinné
látky: Manipuluje
ľudskosť. Odkrýva spomienky. Odpúšťa.
Dávkovanie:
Na pohodlnom mieste,
uvarte si šálku obľúbeného čaju. Najlepšie užiť naraz. Počet tabliet- 224.
Nežiadúce
účinky: Strach z tmy,
vyjedanie chladničky a nepochopenie správania svojich najbližších.
Čo
by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Minulosť dokáže nahlodať nielen srdce, dušu ale aj mozog.
Každý sa s ňou vyrovnáva po svojom. Ale čo v takom prípade, ak sa
minulosť dotýka malého dieťaťa?
Rodina malej Syvie vie, že je v nebezpečenstve, a preto
utekajú do Varšavy. Tam už však pre nich nie je miesto, preto sa vrátia späť do
Lodži. Vo februári 1940 nachádzajú nový domov v gete. Život za ostnatým
múrom plynie pomaly so svojimi pravidlami. Syvia sa všemožne snaží pochopiť
situáciu a kladie rodičom rôzne otázky. Odpovede však neprichádzajú.
Nerozumie prečo sa strácajú ľudia a prečo môže jeden človek zastreliť
druhého. V januári 1942 začali nacisti s deportáciou obyvateľov
lodžského geta. Našťastie rodina Syvie nikdy nedostala oznámenie o deportácii,
a tak naďalej prežívajú v neľudských podmienkach v gete, kým za
jeho bránami zúrila vojna.
Dora prišla z práce v zlej nálade. Mama a ocko
sú unavení. Mne chýba bábika. A k tomu všetkému sme hladní. Nemáme
dosť jedla na večeru. Mama nezje svoju porciu. Namiesto toho ju dá mne. Lásku
nedáva najavo bozkami a objatiami, no jej láska mi naplní tanier a ja
ho bez meškania zhltnem. Ocko hovorí, že mama je ušľachtilá žena. „Tvoja matka
ti v bolesti dala život a cez bolesť ti neustále dáva viac,“ povie.
Žltá
hviezda je ďalším vojnovým románom, ktorý sa zrodil pod krídlami vydavateľstva
Motýľ. Jennifer Roy zachytáva na stránkach knihy životný príbeh svojej tety, ktorá
sa po päťdesiatich rokoch rozhodla vypustiť na svetlo skľučujúcu minulosť z obdobia
druhej svetovej vojny, keď bola malým dieťaťom.
Žltá
hviezda je zmes spomienok vyrozprávaných malým päťročným dievčatkom. Nie je
to však klasický beletristický román na aký ste zvyknutí. Je síce písaný v prvej
osobe, no formou poézie. Vďaka tomu príbeh zhltnete za pár hodín. Jennifer Roy
zaznamenáva spomienky svojej päťročnej tety tak, ako si ich len môže dieťa
pamätať.
Kniha je rozdelená do viacerých častí a autorka dopĺňa
kapitoly o dôležité informácie a fakty
z obdobia druhej svetovej vojny. Hlavná postava nevie spracovať situáciu,
čo sa deje a prečo sa nemôže celá rodina vrátiť domov. Nerozumie, prečo je
židovka a prečo sú všetci židia iní. Vzhľadom na nízky vek hlavnej hrdinky
a jej odprezentovanie príbehu tak, ako to len dieťa dokáže, spočiatku v niektorých
prípadoch vyznieva text úsmevne, no za napísaným sa skrýva smútok, bolesť a nepochopenie.
Autorke sčasti vyšiel ponor do detskej duše. Detská úprimnosť a hravosť,
aj keď popretkávaná ľudským nešťastím odkrýva veľké emócie, zúfalstvo a obavy
o život.
Narástla som. Teraz som vyššia a chudšia. Mama sa trápi,
pretože som len kosť a koža, no ona je presne taká istá. Máme veľmi málo
jedla a mnohokrát takmer hladujeme. Žiť v gete je to isté, ako byť
námesačný. Všetci sme slabí a mysle nám zahaľuje hustá hmla. Prednedávnom
opäť zmenili pravidlá. Teraz má každá rodina povolené jedno dieťa.
Nepochopenie života za ostnatým plotom, malý prídel jedla,
zima, choroby, ponižovanie, záhadné miznutie ľudí, deportácie, tábory smrti a ešte
omnoho viac sa dotýka hlavnej postavy, ktorá rokmi rastie a chápe čoraz
viac.
Autorke sa nedá uprieť ľahký a zrozumiteľný jazyk a strohý
dej, ktorý je však myšlienkovo bohatý. Žltá
hviezda je emotívny príbeh o veľkej odvahe, sile a vôli prežiť.
Skutočný príbeh o spolupatričnosti rodiny a hrôzach druhej svetovej
vojny, ktoré poznamenalo veľké množstvo židov, no len pár ich prežilo. Po
oslobodení ostalo v gete 800 ľudí a z toho 12 detí. Syvia bola
jedným z nich.
Aj keď román opisuje hrôzy vojny, predsa by som len príbeh
radila k oddychovejším románom, vzhľadom na rozsah a obsah textu.
Odporúčam všetkým, ktorí nepotrebujú čítať násilnosti či pretáčať strany o krviprelievaní,
ale chcú pochopiť nezmysel vojny očami malého dievčatka.
Za recenzný
výtlačok ďakujem vydavateľstvu Motýľ.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára