Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní! Ale čo Vás čaká v tejto rubrike? Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať.
Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.
Priznám
sa, že si nepamätám kedy presne som začala čítať. Azda hneď potom, ako som
vedela naspamäť celú abecedu. Spočiatku to boli rozprávky napísané veľkými
písmenkami, neskôr dievčenské romány, až po knihy, ktoré čítam teraz.
Spomínam si
na jedno leto, mala som asi 11-12 rokov. Celé letné prázdniny som bola
u starej mamy. Každú noc s trávila čítaním Čachtickej panej
a Plameňmi inkvizície. Paradoxom bolo, že som sa vždy skryla pod perinu
a svietila som si baterkou. Dodnes neviem prečo. Možno som nechcela
zobudiť svetlom starú mamu, keďže sme spali v jednej izbe, alebo som to
možno považovala sa dramatickejšie. .
Trvalo
roky, kým som sa od čítania postupne prepracovala k písaniu. Už na
základnej škole som však milovala slovenský jazyk a literatúru. Každý rok
som sa zúčastňovala súťaže v prednese prózy a poézie „Hviezdoslavov
Kubín.“ Mojim prvým dielom bola tiež báseň, ktorú som napísala ako desaťročná
a bola som na ňu nesmierne pyšná. Visela totiž na nástenke vo vestibule
školy. Potom som na dlhé roky odložila pero aj zápisník. K písaniu som sa
vrátila až v dospelom veku písaním článkov o vôňach, parfémoch
v jednom časopise venovanému ženám. Rozhodnutie napísať knihu prišlo až
v neskoršom veku. Moja prvá kniha má názov Hladné
dlane. Je to príbeh Slovenky. Jej idolom je jeden známy futbalista
a ona dostane šancu sa s ním stretnúť v Londýne. Ide
o román, v ktorom môžete vidieť, že aj veľké, niekedy až neuveriteľné
sny sa môžu stať skutočnosťou.
V súčasnom
období mi vychádza kniha pod názvom Nad priepasťou. Ide
o psychologicko-romantický román s prvkami krimi, popretkávaný
krásnymi básňami, vášňou a erotikou. Hlavná hrdinka sa ocitá na križovatke
a vie, že sa musí rozhodnúť, avšak osud to zariadi inak.... a viac
neprezradím. Prečítajte si.
Opýtala
som sa Majky: Majka, prečo ty čítaš?
A prečo
okrem písania stále čítam? Pretože si myslím, že okrem toho, že nám čítanie
umožňuje unikať od bežnej reality a vyburcovať naše zmysly, predstavivosť
a pocity do úplne inej dimenzie, tak je prospešné aj pre naše zdravie.
Najmä duševné. Čítanie pomáha spomaľovať priebeh Alzheimera a Demencie
a tiež, tak, ako každý sval v našom tele, aj mozog potrebuje
cvičenia, aby sa udržal silný a zdravý. A práve čítanie je jedným
z cvičení, ktoré pomáhajú mozgu fungovať tak ako má, a možno ešte
lepšie.
Ďalším,
pre mňa osobne veľmi dôležitým faktom prečo čítam je stres. Bez ohľadu na to
koľko stresu zažívam v práci, v osobnom živote alebo
v nespočetnom množstve iných problémov, to všetko zmizne v okamihu,
keď sa ponorím do príbehu. Dobre napísaná kniha ma celú pohltí a prenesie
do iných oblastí.
Osobne
si myslím, že všetko, čo prečítame, zásobuje našu hlavu novými informáciami
a nikdy nevieme, kedy ich môžeme potrebovať. Čím viac informácií
a znalostí máme, tým sme viac pripravení k riešeniu čohokoľvek, čomu
v živote čelíme. A aj keď človek stratí všetko, znalosti
a poznatky získané čítaním mu nikto nikdy nevezme. A s dobrými
poznatkami možno vždy začať odznova.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára