John Grisham si pre svojich čitateľov opäť pripravil zaujímavý a napínavý triler z právnického prostredia. Svisť prichádza na pulty kníhkupectiev už 12. septembra. Tí, čo poznajú autorov štýl písania, tak sa môžu tešiť na dokonalú zápletku, vygradovaný príbeh a nečakané rozuzlenie na záver.Ľudia očakávajú, že sudcovia budú čestní a spravodliví. Ich integrita a nestrannosť sú základom dobre fungujúceho súdneho systému. Lenže čo ak niektorý sudca obíde zákon alebo prijme úplatok?
Vyšetrovateľku floridskej Rady pre sudcovskú etiku Lacy Stoltzovú jedného dňa kontaktuje záhadný zdroj a sľubuje, že jej poskytne informácie, ktoré odhalia totožnosť najskorumpovanejšieho sudcu v dejinách amerického súdnictva. S kolegom Hugom Hatchom sa pustia do vyšetrovania tohto prípadu. Ukáže sa, že ich zdrojom je bývalý právnik z Pensacoly Ramsey Mix, ktorého kedysi vylúčili z radov súdnictva. Dnes sa pod novou identitou ako Greg Myers rozhodol odhaliť pravdu a poukázať na tých, čo súdnictvu nerobia dobré meno. Lenže odkiaľ má Greg také presné informácie? A čo je zdrojom obrovských ziskov onoho skorumpovaného sudcu? Všetko naznačuje, že bol zapojený do výstavby kasín v rezervácii domorodého kmeňa Tappacolov, ktoré mali obyvateľom priniesť nevídanú ekonomickú prosperitu, no namiesto toho sa otvorili dvere korupcii, prostitúcii, organizovanému zločinu, násiliu, ba i priamemu odstraňovaniu nepohodlných ľudí. Lacy Stoltzová okamžite vytuší, že tento prípad môže byť nebezpečný. A veľmi...
Úryvok:
SATELITNÉ RÁDIO HRALO SOFT DŽEZ, KOMPROMIS. Majiteľka auta aj rádia Lacy totiž neznášala rap takmer rovnako, ako jej spolucestujúci Hugo neznášal súčasnú country hudbu. Nedokázali sa zhodnúť na športovej stanici, verejnoprávnom rádiu, evergreenoch, komédii pre dospelých či BBC, aby sa nepriblížili k bluegrassu, CNN, opere a ďalším stovkám staníc. Z frustrácie na jej strane a únavy na jeho strane sa tentoraz vzdali rýchlo a zvolili soft džez. Jemné melódie nerušili Hugov spánok, a Lacy ich považovala za znesiteľné, aj keď nebola milovníčkou džezu. Vďaka podobným ústupkom fungovala ich spolupráca už roky. Hugo spal, Lacy šoférovala a obaja boli spokojní. Pred finančnou krízou mala Rada pre sudcovskú etiku k dispozícii štátne autá, biele štvordverové Hondy. Lenže tie po znížení rozpočtu nenávratne zmizli. Od Lacy, Huga a ďalších štátnych zamestnancov na Floride sa očakávalo, že budú používať súkromné autá na pracovné účely, za čo dostávali päťdesiat centov za kilometer. Hugo, otec štyroch detí, mal na krku hypotéku a jazdil na starom Broncu, ktoré ho ledva doviezlo do kancelárie, o dlhších cestách nehovoriac. A tak spal. Lacy si užívala ticho. Väčšinu prípadov riešila sama, rovnako ako jej kolegovia. Radikálnejšie zníženie rozpočtu viedlo k obmedzeniu počtu vyšetrovateľov, zostali už len šiesti. Šiesti v štáte s dvadsiatimi miliónmi obyvateľov a tisíckou sudcov v šesťsto súdnych sieňach, ktorí ročne spracovali pol milióna prípadov. Lacy bola vďačná, že takmer všetci sudcovia sú poctiví pracovití ľudia a ide im o spravodlivosť a rovnosť. Inak by už dávno odišla. Zopár hnilých jabĺčok úplne stačilo, aby mala čo robiť päťdesiat hodín týždenne. Lacy vyhodila blinker a spomalila pred výjazdom. Keď auto zastavilo, Hugo sa vrhol dopredu, akoby predtým nespal, pripravený na čokoľvek. „Kde sme?“ spýtal sa. „Skoro na mieste. Ešte dvadsať minút. Môžeš sa prevaliť na pravý bok a chrápať do okna.“ „Prepáč. Chrápal som?“ „Vždy chrápeš, aspoň podľa tvojej manželky.“ „Na svoju obranu, o tretej ráno som chodil hore-dolu s jej posledným dieťaťom. Ako sa volá?“ „Manželka či dcéra?“ „Ha-ha.“ Krásna a večne tehotná Verna nemala nijaké tajomstvá, pokiaľ išlo o jej manžela. Nemala to ľahké, keď musela udržiavať jeho ego na uzde. V inom živote bol Hugo futbalová hviezda na strednej, potom oceňovaný prírastok na Floridskej štátnej univerzite a prvý prvák, ktorý nemusel čakať na zaradenie do mužstva. Stal sa z neho obávaný a oslňujúci útočník, aspoň nakrátko, kým ho v polovici štvrtého zápasu neodniesli na nosidlách so zablokovaným stavcom v hrudnej chrbtici. Prisahal, že sa vráti. Jeho matka však povedala nie. Absolvoval s vyznamenaním a pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte. Hoci sláva rýchlo vybledla, stále sa správal ako majster sveta. Nemohol za to. „Dvadsať minút?“ zavzdychal Hugo. „Áno. Ale ak chceš, nechám ťa v aute s bežiacim motorom a môžeš spať celý deň.“ Obrátil sa doprava, zatvoril oči a povedal: „Chcem nového partnera.“ „Dobrý nápad, ibaže s tebou by nikto iný nerobil.“ „Niekoho s väčším autom.“ „Toto nespotrebuje ani päť litrov na sto kilometrov.“ Hugo zavrčal, znehybnel, potom sa mykol, čosi zamrmlal a posadil sa. Pošúchal si oči a spýtal sa: „Čo to vlastne počúvame?“ „To sme prebrali už dávno, keď sme vyšli z Tallahassee a začal si sa ukladať na zimný spánok.“ „Ak ma pamäť neklame, ponúkol som sa, že budem šoférovať.“ „Hej, s jedným okom otvoreným. Veľkorysé. Ako sa má Pippin?“ „Plače v jednom kuse. Novorodenec – a to vravím z vlastnej skúsenosti – zvyčajne neplače bezdôvodne. Trá- pi ho hlad, smäd, treba ho prebaliť, chce mamu... Táto malá nie. Jačí len preto, aby jačala. Netušíš, o čo prichádzaš.“ „Dovoľ, aby som ti pripomenula, že som dva razy strá- vila noc natriasaním Pippin.“ „Viem, a ďakujem ti za to. Nemohla by si prísť dnes večer?“ „Kedykoľvek. Je štvrtá v poradí. Neuvažovali ste o antikoncepcii?“ „Už sme začali. A keď sme pri tom, čo tvoj sexuálny život?“ „Prepáč, mala som si zahryznúť do jazyka.“ Príťažlivá Lacy bola v tridsiatich šiestich rokoch ešte vždy slobodná a jej ľúbostný život vzbudzoval zvedavosť kolegov. Išli na východ smerom k Atlantickému oceánu. Do St. Augustine zostávalo necelých trinásť kilometrov. Lacy konečne vypla rádio, keď sa Hugo spýtal: „Už si tu niekedy bola?“ „Áno, pred niekoľkými rokmi. S vtedajším priateľom som strávila týždeň v dome na pláži.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára