Vita Jamborová

Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru

niekedy aj hmotnosť. Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní!

Ale čo Vás čaká v tejto rubrike?
Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.

Vita Jamborová má na konte desať kníh a rada píše dobrodružné príbehy s prvkami krimi, detektívky a romantiky. Detektívku z dedinského prostredia Sršeň vrahom?, ktorá bola preložená do češtiny pod názvom Sršeň, napísala spolu so svojím partnerom Dušanom Mrekajom. Spoločne pracujú na pokračovaní príbehu.

Tento rok jej vyšli dve knihy. Jedna na Ukrajine, v ukrajinskom jazyku, ktorá približuje ukrajinským čitateľom život v Česku a na Slovensku. Druhá v slovenskom vydavateľstve Bestseler  - Tri oriešky pre spisovateľku. Mladá spisovateľka Bronislava v obave o vlastný život musí rozlusknúť tri oriešky: kto ju chce zabiť, kedy a prečo. Autorka sa zároveň snaží čitateľom ukázať, čo všetko žije v myšlienkach spisovateľa pri vytváraní príbehov.

Opýtala som sa Vity: Prečo čítaš? Máš nejakú radu pre tých, ktorí nečítajú? 

Vraj, keď som bola malá, každú návštevu u nás doma som vítala s knihou v ruke a stručným príkazom namiesto pozdravu: „Čítaj!“ A či už návšteva chcela, alebo nie, musela dieťaťu čítať. Oslobodením pre naše návštevy bolo obdobie, keď som sa to naučila sama. Kniha bola najlepším darčekom a platí to aj teraz.

Ja čítam z rovnakého dôvodu, z akého si iný púšťa film. Kniha je však lepšia v tom, že sa dá všade zobrať so sebou a dá sa na chvíľu odložiť, aby si človek pozrel, čo je v telke. Niekedy sa mi darí skĺbiť oboje, pretože my, ženy, vieme robiť niekoľko vecí naraz :) 

Pamätám sa, že bolo obdobie, kedy niektoré knihy, svetové bestsellery, boli v knižniciach podpultový tovar. Ak som sa ja alebo mama k takej knihe, vďaka protekcii u pani knihovníčky dostali, bolo ju treba v rekordnom čase prečítať a vrátiť. Tak som čítala do hlbokej noci a mama sa potom snažila nejako cez deň. To sú spomienky, ktoré mám rada. Ak sa aj teraz niekedy stane, že si kúpim knihu, vďaka ktorej nevnímam čas a ráno sa mi ťažko vstáva, o to je potom pre mňa cennejšia.

Vďaka knihám vo svojej fantázií prežívam príbehy, ktoré stvorila fantázia niekoho iného. A myslím si, že ani šialene dobrý film sa nikdy nevyrovná šialene dobrej knihe. Pretože, keď ju čítate, nikdy ju nevidíte ako iný človek, ktorý číta tú istú knihu. Pre každého je iná.