Juraj Thal

Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru niekedy aj na hmotnosť. Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní!

Ale čo Vás čaká v tejto rubrike?

Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať. Dúfam, že Vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie a nielen, keď už Vás niečo bolí.

Narodil sa a býva v Topoľčanoch.  Málokto z Vás vie, že v minulosti pôsobil v metalovej skupine Thalarion ako spevák, klávesák a autor drvivej väčšiny textov. Už vtedy ho lákali tajomné a záhadné témy, ktorým zostal verný dodnes. Ako externý redaktor prispieval článkami, rozhovormi a recenziami do hudobných časopisov undergroundovej scény. Pracuje v zdravotníctve, preto pri svojej práci často prichádza do kontaktu s ľuďmi, ktorí sú zapletení do trestných činov, a z tohto prostredia čerpá inšpiráciu pre svoje krimi príbehy. Tie sú síce fikciou, ale opierajú sa o reálne základy. Debutoval  knihou Nôž (2016) a v roku 2017 prispel poviedkou Kulháň do zbierky Muži vs Ženy. Jeho aktuálny román Nenávisť je napínavý krimi triler so slovenského prostredia.

Opýtala som sa Juraja: Prečo čítaš? Čo by si poradil všetkým, ktorí nečítajú, aby začali?

Čítam už od detstva. Mám rád knihy, svojím spôsobom mi otvárajú svet, do ktorého sa vždy rád ponorím. A zakaždým je to iný svet, pretože každá kniha je iná, každá je pôvodná a jedinečná. Čítam denne, bez výnimky, a hoci je to niekedy iba pár strán, vždy si na knihu trocha času nájdem.

Začínal som rozprávkami, potom dobrodružnými knihami, neskôr som prešiel na horor a sci-fi. Mal som obdobie, keď som sa výlučne venoval literatúre faktu, kupoval a zbieral som všetko, čo sa týkalo Alžbety Báthoryovej, Vlada III. Tepeša, či histórie starých Slovanov, nevynímajúc, samozrejme, mytológiu. Žánru krimi a triler som podľahol fakticky len pred pár rokmi. S hlavnými postavami som v mysli riešil ich prípady. Čítanie ma veľmi baví a neviem si predstaviť chvíle, kedy by som nedržal v rukách knihu. K čítaniu kníh vediem aj svoje dve deti, staršia dcéra je v knihách ponorená stále, mladšia si ich aspoň prezerá a snaží sa už nejaké tie písmenká aj sama prečítať. Čítanie nerozširuje len obzory ľudí, dopĺňa ich slovnú zásobu, no vťahuje ich do trochu iného sveta, než akým sú obklopení a v ktorom aspoň na chvíľu odpútajú svoje mysle od všedných povinností a záťaže.