Inéz Melichová - Milenci prežijú

Predstavujem Vám novinku z pera slovenskej autorky Inéz Melichovej, na ktorú sa môžete tešiť už 10. apríla.

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že nie len láska, zašifrovaný odkaz, či tajomstvá a nebezpečenstvo komplikujú hlavnej postave nájsť vraha svojej kamarátky. Inéz Melichová pre Vás namixovala netradičný koktail napätia, záhad a lásky, nad ktorým bedlivo striehne oko vraha.

Ak máte radi tajomstvá, nepredvídateľný dej a prekvapivé rozuzlenia,  to všetko nájdete v ďalšom románe Inéz Melichovej Milenci prežijú. Hoci názov vyvoláva dojem, že ide o klasický vzťahový román, okrem romantickej vsuvky a šteklivých scén, kniha  rozhodne nesklame ani milovníkov napätia a detektívnych zápletiek. 

Knihu si môžete už teraz objednať TU.

Recenziu na autorkinu prvotinu Labyrint túžby si môžete prečítať  TU.

Sofia Hobsová, dvadsaťdvaročná študentka práva, sa len ťažko vyrovnáva so smrťou Niny, svojej kamarátky z detstva. Napriek tomu, že polícia prípad posúdila ako nehodu, Sofia má podozrenie, že jej priateľka bola zavraždená. Púšťa sa do pátrania na vlastnú päsť a presťahuje sa do malého mesta, v ktorom k činu došlo. Tu jej do cesty vstúpi charizmatický cudzinec a zdá sa, že je pre ňu stelesnením všetkého, o čom snívala. Hra osudu ju však privedie aj k sympatickému výtvarníkovi a Sofia musí čeliť nielen otázke,ktorý z nich by pre ňu mohol byť ten pravý, ale vysporiadať sa i s neznámou hrozbou a nevysvetliteľnými udalosťami. Situáciu komplikuje aj zašifrovaný odkaz skrývajúci kľúč k vyriešeniu priateľkinej smrti. Postupne odhaľuje, že v meste došlo k mnohým zvláštnym úmrtiam, ktoré obyvatelia spájajú s legendou o Polnočnom mužovi. Nebezpečenstvo je nablízku a Sofia sa ocitá v spleti mysterióznych javov a vášnivých citov, silnej nenávisti aj krutej pomsty. Ako sa vyznať v polopravdách a nevypovedaných priznaniach? Podarí sa jej odhaliť tajomstvo priateľkinej smrti, skôr než ju nájde ruka vraha? Pretože na útek je už neskoro.

Úryvok:

Večer rozmýšľala o sebe, o Lukášovi, o jeho zvláštnom správaní, ktoré ju priťahovalo a zároveň desilo, o dome, ktorý sa stal jej dočasným útočiskom. A o otcovi. V duši mala poriadny zmätok.

Hnevala sa na seba, že sa nechala ovplyvniť pri výbere okuliarov. Skutočne sa jej páčili alebo si ich kúpila iba preto, že jej ich vybral on? Napadlo jej, že si urobí selfie so starými okuliarmi, potom sa odfotí s novými a hodí to na facebook. Kamošky jej povedia, či si vybrala správne. Vzala mobil a zrakom blúdila po miestnosti, aby našla vhodné pozadie. Na veľkej starožitnej komode stála na drevenom podstavci alabastrová soška okrídleného muža objímajúceho ležiacu ženu. Sofia si spomenula na nadchádzajúci sobotný večer a prebehla ňou vlna tepla. Nahodila sexi pózu a stlačila ikonu fotoaparátu. O týždeň sa uvidí, či vybrala správne.

Potrebovala sa schladiť, ale sklamane si uvedomila, že zabudla dať džús do chladničky. Určite skysol. Nabrala do pohára studenú vodu z kohútika a spravila si ľadovú citronádu. S pohárom v ruke si sadla na posteľ, oprela sa o stenu a pokračovala v čítaní knihy, ktorú dostala od Niny. Nedokázala sa sústrediť, písmenká sa jej rozmazávali pred očami a do popredia sa neúnavne predieral obraz Lukášových očí, jeho hlboký hlas... Zhasla svetlo, ľahla si do postele, ale nemohla zaspať. Na nočnej oblohe sa za oknom preháňali ťažké tmavé oblaky. Zatvorila oči a nechala sa ukolísať myšlienkami naňho. Už zaspávala, keď hlboké ticho prehlušilo rinčanie rozbíjajúceho sa skla. Posadila sa na posteli a okamžite sa prebrala. So zatajeným dychom počúvala, či sa neočakávaný zvuk opäť nezopakuje. Srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Čo ak sa do domu vlámal zlodej? Alebo ten, kto donútil Ninu skočiť? Horúčkovito uvažovala, čo má robiť. Strach ju presviedčal, aby zavolala políciu, ale čo ak príde až potom, čo sa ocitne zoči-voči vlamačovi?

Obliekla si župan, obula papuče a bleskovo prebehla do kuchyne. V panike zo zásuvky vytiahla dlhý kuchynský nôž a prešla k dverám vedúcim na chodbu. Chvíľu váhala s rukou na kľučke a zvažovala svoje možnosti. Ak je niekto cudzí v dome, je len otázka času, kedy ju nájde. Ale ak ho nájde skôr ona, bude mať výhodu prvého útoku. Opatrne pootvorila dvere a vyšla na chodbu. Stála meravo, no zmysly mala maximálne nastražené. A vtedy to začula ešte raz. Sklo, trieštiace sa po páde na tvrdú zem. Ten zvuk sa nedal s ničím pomýliť a prichádzal odniekiaľ zdola. Opatrne prešla krížom cez halu a pod schodmi zbadala menšie dvere z dreva, celé prežraté červotočmi. Zaváhala, ale pohľad na ostrú čepeľ noža jej dodal odvahu. Nadýchla sa a prudko ich otvorila. Ovanul ju chlad a odporný zápach zatuchliny. Vo svetle prenikajúcom z haly uvidela namiesto neznámeho votrelca kamenné schody, na konci ktorých sa černela tma. Keď prvýkrát robila prehliadku domu, nenapadlo jej obísť hlavné schodište a pozrieť sa, čo sa skrýva pod ním z opačnej strany. Teraz hľadela do tmavého tunela zvažujúceho sa strmo nadol. Všimla si starý vypínač na ľavej strane. Šťukla ním a na jej prekvapenie tmu vystriedalo škamravé svetlo matnej zaprášenej žiarovky. Pred ňou sa ukázala veľká kamenná pivnica s oblúkovým stropom. Po bokoch vo výklenkoch bolo niečo, čo na prvý pohľad nedokázala identifikovať, ale potom si uvedomila, že pod niekoľkocentimetrovou vrstvou prachu a pavučín sa skrývajú sklenené fľaše. Nachádzala sa v starobylej vínnej pivnici. Odhadovala, že ju nepoužívali možno aj polstoročie. Rozmýšľala, čo má urobiť. Občas si pozrela nejaký horor a nikdy nevedela pochopiť, prečo sa hlavní hrdinovia rozdelia a rozhodnú sa preskúmať staré pivnice, opustené sklady, domy, v ktorých straší, na vlastnú päsť, keď už vopred im musí byť jasné, že tam na nich nič dobré nečaká. Teraz sa ocitla v rovnakej situácii a nechápala, čo ju núti konať rovnako nerozumne.

Opatrne zišla o pár schodov nižšie, aby získala prehľad o tom, čo sa v miestnosti nachádza. Alebo kto. Ak tam na ňu skutočne niekto číha a vybehne za ňou, stále pred ním bude mať náskok. Po tele jej prebehli zimomriavky. Ak to neprežije, bude chýbať otcovi? Prečo tu teraz stojí s nožom v ruke bez toho, aby tušila, kto je jej protivníkom? Rozhodla sa bojovať z hrdinstva alebo preto, lebo chce, aby jej otec trpel? Aby si vyčítal, že ju opustil a nechal ju samu v tomto strašidelnom dome? Bude jej smrť dostatočným trestom za jeho zlyhanie? Alebo prázdne miesto po nej nahradí tá...

Sofia rýchlo zahnala nepríjemné myšlienky. Pozbierala všetku odvahu a rozhliadla sa. Pivnica bola pomerne veľká, pravdepodobne kopírovala väčšiu časť prvého podlažia. Na stenách sa rozprestierali veľké mapy z plesne a hrubé chuchvalce pavučín. Hneď oproti sebe uvidela drevené police a na nich množstvo ďalších zaprášených fliaš. Na zemi stáli štyri veľké drevené sudy na víno. Na boku jedného z nich zívala obrovská diera a aj ostatné vyzerali, že držia pokope iba silou vôle. Pátrala po miestnosti, či neuvidí vlamača, hoci netušila, ako by sa tam mohol dostať. Medzi posledným sudom a protiľahlou stenou uvidela medzeru. Jediný slepý bod v miestnosti. Ak bol v pivnici narušiteľ, schovával sa práve tam.

Zostupovala dole, a ako vchádzala hlbšie do podzemia, monštrá v jej predstavivosti ožívali, už ich videla, ako naťahujú svoje kostnaté ruky a pokúšajú sa ju vtiahnuť do skrýš v kamenných prasklinách. Prach a odporný vlhký puch zatuchliny ju dráždili na kašeľ. V mŕtvom tichu počula iba svoj dych, zrýchlený tlkot srdca a šuchot papúč na kamennej podlahe. Keď bola asi v strede miestnosti, pocítila na tvári silný prievan. Rozhliadla sa, či neuvidí ďalší otvor, no v tom okamihu sa dvere do pivnice s rachotom zatvorili. Vykríkla a inštinktívne sa za zvukom otočila.