Monika Wurm - Nesmieš ma milovať 2: Prekliaty tanzanit

Predstavujem Vám dlho očakávané pokračovanie úspešného románu Nesmieš ma milovať - Prekliaty tanzanit.

Ešte sa pamätáte na konžskú otrokyňu Ashanti, ktorá mala neľahké detstvo a zažila si na vlastnej koži mnoho poníženia a krutosti? Ako aj na krásnu gemologičku Sandy, ktorej srdce sa rozhodovalo medzi dvoma princami.

Príbeh, ktorý sa z Konga presunie do Belgicka, napriek zmene krajiny, nestratí na svojej exotickosti. Do deja prichádzajú nové postavy, ktoré dejom pekne otrasú, ale ho aj po nitkách spoja do jedného celku. V tejto časti si prídu aj milovníci romantickej erotiky na svoje. 

Na tento dramaticko-romantický príbeh z pera úspešnej spisovateľky Moniky Wurm sa môžete tešiť už začiatkom novembra. Recenziu na Farby lásky si môžete prečítať   TU.

Román si môžete objednať   TU.

História nezostane nikdy tak celkom pochovaná a už vôbec nie zabudnutá. Či už tajomstvo saudskej kráľovskej rodiny, alebo spomienka na bezvýznamnú otrokyňu sa môže kedykoľvek vrátiť v podobe Pandorinej skrinky, ktorá čaká na svoje otvorenie. Dej knihy nie je iba príbehom o láske, ale aj o neuveriteľnej túžbe človeka chcieť prežiť aj nemožné. Pripravte sa na silný dej, ktorého historická časť vám svojou krutosťou vyrazí dych, alebo sa tešte na okamihy nehy, ktoré vám poláskajú dušu. Touto knihou sa vydáte po stopách vzácneho drahokamu, či nazriete do srdca následníka trónu Saudskej Arábie, alebo objavíte historické protiklady prostitúcie a mníšského rádu. To, či sa naplní posolstvo, pre ktoré sa ešte raz museli otvoriť brány minulosti, sa dočítate v knihe s názvom Nesmieš ma milovať – (Prekliaty tanzanit), ktorá je rovnomerným pokračovaním románu Nesmieš ma milovať – (Farby lásky).

Úryvok:

 „Možno som ti položil zlú otázku, Ashanti. Chcem vedieť, či si už

milovala nejakého muža alebo chlapca, ktorého si si chcela jedného

dňa vziať za muža. Dozvedel som sa, že domorodci vydávajú svoje deti

pomerne skoro.“

Zažmurkala som na neho, ale neodpovedala som.

„Nechceš mi to povedať?“ naliehal Arthur.

„Neviem, či vám dobre rozumiem, pán Lambert. Preto som ticho.“

Bola to pravda, jeho otázke som naozaj veľmi nerozumela. Arthur

hodil rukou.

„Zabudni na to, máš ešte len jedenásť či dvanásť. Je pochopiteľné,

že nevieš, na čo narážam.“

Lenže ja som bola zvedavá. Chcela som vedieť, na čo myslel.

„Tak mi to vysvetlite!“ skríkla som hlasnejšie. Ľahla som si na

chrbát, aby som lepšie videla do jeho tváre. Vôbec mi neprekážalo,

že som bola celkom nahá. Ruky som si založila za hlavu a čakala

som, kým začne rozprávať.

„Zamilovať sa znamená, že túžiš, aby človek, ktorého máš

rada, bol stále pri tebe.“ Po vyslovení tejto vety som ho objala

okolo drieku.

„Vás… milujem potom vás, pán Lambert. Chcem, aby ste boli

stále so mnou!“

Arthur ma hladkal po nahej pokožke chrbta.

„Je to dobré, alebo zlé niekoho milovať, pane?“ vyvalila som

na neho veľké oči, pretože Arthur bol nejaký smutný.

Pokrčil plecami.

„Niekoho milovať je krásne, ale láska so sebou prináša i veľa

bolesti.“

Prikyvovala som mu.

 „Máte pravdu, milovala som mamu, aj starého náčelníka, a keď

zomreli, tak ma to vnútri bolelo.“

Chlácholivo sa na mňa pozrel.

„Vieš, Ashanti, je rozdiel milovať matku a milovať muža. Chcel

som vedieť, či si už…“

Arthur si ľahol na bok vedľa mňa. Čakala som, čo bude hovoriť

ďalej. Rada som počúvala jeho hlas, ktorý ma upokojoval. Rukou

siahol na moje brucho, ukazovákom obkreslil môj pupok. Pošteklilo

ma to a nahlas som sa zasmiala, zatiaľ čo on bol stále vážny.

„Láska medzi mužom a ženou je iná ako tá medzi rodičom

a dieťaťom.“

Seriózne som prikývla.

„A… a aká? Aká iná?“

Moja otázka ho nútila rázne nadvihnúť obočie. Zahniezdil sa,

dnes sa mu veci vysvetľovali ťažšie ako inokedy.

„Pod vplyvom lásky medzi mužom a ženou vznikajú intímne

chvíle v podobe spojenia ich tiel.“

Už som asi rozumela.

„Ách, viem. Máte na mysli znásilnenie. Mama ma vždy chránila

pred mužmi, ktorí znásilňovali zotročené ženy. I moju matku

znásilnili. Veľakrát. Tak vznikajú deti. Mám pravdu?“

Arthur sa chytil zúfalo za hlavu. Zhlboka sa nadýchol a položil

mi ďalšiu priamu otázku.

„Bola si niekedy znásilnená?“

S napätím čakal na moju odpoveď.

„Keby ste ma neboli vtedy zachránili, tak by ma boli určite

znásilnili.“

Arthur ma vypočúval ďalej.

„Urobil to niekto predtým? Nejaký iný muž?“

Pokrútila som záporne hlavou.

„Ale veď si raz spomínala, že sa ťa už iní muži dotýkali…“

Nechápala som, prečo mu na tom tak veľmi záležalo, ale odpovedala

som ďalej.

 „Neklamem, pane. Iní sa ma dotýkali, to je pravda. Boli to belosi

z tábora ako vy. Musela som im slúžiť ako otrokyňa. Dotýkali sa

môjho tela, ale nikdy ma neznásilnili. Ten starý nevládal a tomu

druhému s červenými vlasmi som ušla, lebo ma chcel vziať do Belgicka

so sebou ako vy. Vtedy som sa dala na útek z tábora a v ten

istý deň mi belosi zastrelili matku.“

Bolo mi do plaču, keď som si na to spomenula. Oči sa mi zaliali

horúcimi slzami.

„Sľubujem ti, že pri mne ťa nikto neznásilní. Nik sa ťa ani len

nedotkne. Budem ťa ochraňovať, kvietok môj nevinný. Ale musím

ťa toho ešte veľa naučiť. Napríklad poopraviť tvoj pohľad na vznik

detí. Deti nevznikajú len znásilnením, ale spojením dvoch ľudí,

ktorí sa majú radi, alebo sa dokonca milujú. Všetko dobrovoľne,

bez násilia a dokonca s potešením. Je to pekný akt lásky medzi

ženou a mužom.“

To bolo prvýkrát, čo som počula niečo podobné o akte, o ktorom

som vedela, že prostredníctvom neho vznikajú deti.

„A aké to je? Opíšte mi to.“

Arthur sa zasmial.

„To sa nedá,“ protestoval.

„Tak mi to ukážte!“

Arthur zvraštil čelo. Dotkol sa mojich pier a pohladkal ich

palcom.

„Tak rád by som ti to ukázal, ale nemôžem.“

Vtom siahol po prikrývke a zakryl moje nahé telo, aj keď v kajute

bolo veľmi horúco.

„A prečo mi to nemôžete ukázať?“ nedala som mu pokoj.

Nahlas si povzdychol.

„Kladieš mi také otázky, dievča moje…“

Lenže ja som chcela vedieť viac o týchto veciach. Posledné roky

som nezažila nič pekné, preto som prahla po niečom príjemnom,

o čom tu Arthur začal rozprávať.

„Ja som nezačala,“ bránila som sa a prosila som ho, aby mi niečo

z toho pekného medzi mužom a ženou ukázal.

„Si ešte len dieťa, hoci tvoja postava hovorí niečo iné.“

Všimla som si jeho zdurené nohavice a jeho zvláštny pohľad.

Ale nebála som sa ho. Vedela som, že on mi nikdy neublíži.

„Nie som už dieťa. Mám už mesačné krvácanie a v kmeni by ma

už chystali na vydaj. Tak mi nehovorte nič o decku. Hovorila som

vám, že som dospela už dávno, lebo som musela.“

Od hnevu som zo seba odkopla deku, ktorou ma zakryl.

„Dobre. Ukážem ti niečo, ale nie všetko. Len preto, aby si videla,

že vzťah medzi mužom a ženou môže byť aj pekný.“

Arthur mi položil svoju dlaň na brucho. Jeho ruka kontrastovala

s mojou hnedou pokožkou. Pohladkal ma po ňom.

„Aké to bolo?“ zisťoval moje pocity.

„Pekné,“ odvetila som s úsmevom.

„Vidíš, a takto sa muž dotýka ženy, ktorú má rád.“

Prikývla som.

„Žena sa muža dotýka tiež?“

Arthur bol z mojich otázok trochu mimo, mlčal.

„Chcem to vedieť! Doteraz som si myslela, že deti prichádzajú

na svet len prostredníctvom násilia. Vy ste mi povedali, že to je

inak. Tak mi to aj dopovedzte!“

Arthurovi sa rozochvela spodná pera.

„Ty si taká nevinná, Ashanti.“

Pozerala som na neho a trvala som na tom, aby odpovedal.

„Áno, žena sa dotýka muža tiež. Po celom tele,“ konečne pokračoval.

Chopila som sa iniciatívy. Obe dlane som položila na jeho hruď.

„Robím to správne?“

Sťažka preglgol, videla som, ako sa mu pohol hrtan. Pohladkala

som ho rovnako ako on mňa predtým.

„Áno, veľmi dobre, ale muž a žena sú v súkromí nahí.“ Začala

som rozopínať gombíky jeho košele. Nebránil mi v tom.

 „Ja už nahá som,“ vyslovila som s úsmevom, keď som si položila

dlane na jeho pokožku a pohladkala som ho po hnedých chĺpkoch.

„Je to takto dobre?“ spýtala som sa ho, keď zastonal. Rozochvene

prikývol. Muselo to byť príjemné, pretože hovoril tak nežne.

„A čo ešte robia muž a žena, keď sú nahí?“

Arthur pootvoril viečka, bol akýsi malátny.

„Bozkávajú sa,“ hlaholil. To som si pamätala. Pretože ten starý

rád bozkával moje telo.

„Všade?“ zisťovala som podrobnosti. Prikývol. Tak som ho pobozkala

na hruď. Keď moje pery dopadli na jeho pokožku, strhol sa.

„Bolí to?“ zľakla som sa, že som mu ublížila.

„Nie, zlatíčko, nebolí to. Je to veľmi príjemné.“

Bola som šťastná, že sa mu to páčilo.

„Teraz vy, pane.“

Arthur sa na mňa pozrel pohľadom, z ktorého som nedokázala

nič vyčítať, ale aj tak bol zvláštny.

„Pobozkajte aj vy mňa,“ opäť som ho vyzvala. Ľahla som si na

chrbát rovná ako lata a čakala som. Arthur sa po chvíli predsa len

spamätal. Naklonil sa nado mňa a pohladil mi horiace líca. I jemu

bolo horúco, prezrádzali to drobné kvapôčky potu na jeho čele.

„Muž a žena sa zvyknú bozkávať aj na ústa,“ šepol mojím smerom

a ja som pootvorila jedno viečko.

„Dobre, pobozkajte ma teda na ústa.“

Našpúlila som pery, ako keď som kedysi očakávala bozk od matky.

„Ale muž so ženou sa nebozkávajú takto, Ashanti,“ chichotal sa

Arthur. Uvoľnila som teda ústa. Spýtavo som sa na neho pozerala,

neuvedomujúc si jeho mocnú ruku ovinutú okolo môjho drieku.

„Žiadny muž ťa ešte nikdy nepobozkal na ústa?“

Razantne som pokrútila hlavou.

„Nie, ešte nikto.“

Bola to pravda. Ani len mladík, ktorý mi bol kedysi priradený náčelníkom

ako môj snúbenec, sa ma nedotkol.

 „Dobre teda. Pobozkám ťa. Privri viečka,“ pošepkal s priduseným

hlasom. Poslúchla som. Zrazu som sa začala chvieť, keď si ma pritiahol

bližšie k svojej žeravej hrudi. Nič som nevidela, vnímala som len

prostredníctvom hmatu. Veľmi som túžila otvoriť oči.

„Povoľ pery, nezvieraj ich tak kŕčovito!“ prikázal nežne. Pootvorila

som ich. V tej chvíli som na nich pocítila niečo mäkké a horúce. Uvedomila

som si, že to boli práve jeho ústa, ktoré na malý okamih spočinuli

na mojich perách. Pootvorila som oči.

„Páčilo sa ti to?“

Doširoka som sa na neho usmiala.

„Bolo to prekrásne, pane.“

Silno som ho objala. Najradšej by som ho už nikdy nepustila, keď

zrazu začal rozprávať o svojej žene.

„Som ženatý, Ashanti. Nik sa nesmie dozvedieť, že som sa ťa takto

dotýkal, alebo nebodaj, že som ťa pobozkal. V našej spoločnosti sa

takéto veci netolerujú. Daj mi sľub, že všetko zostane len medzi nami.

Je to dôležité pre naše dobro.“

Z jeho slov mi bolo náhle akosi smutno. Ale aj tak som mu dala

požadovaný prísľub.