Dana Hlavatá - Bosou nohou

Predstavujem Vám novinku Bosou nohou z pera úspešnej slovenskej spisovateľky Dany Hlavatej.

 V románe nájdete príbehy podľa skutočnosti, ktoré nenapísal len sám život, ale zrežírovali ho niekedy i nechtiac hlavní protagonisti. Plné napätia, zvratov, nepochopiteľného konania, zvrátenej nenávisti, ale aj lásky, ktorá má rôznu podobu. Kniha je druhou zo série príbehov o nás, o tých, ktorí žijú medzi nami, no často o nich nič nevieme. Prvý diel vyšiel pod názvom Stôl pre štyroch. 

Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že v živote sa stávajú veci, ktoré sa pre mnohých môžu zdať až neuveriteľné a zaručene vymyslené.  Román zosobňuje šesť príbehov podľa skutočnosti odráža, ako sa môže s kýmkoľvek z nás osud nečakane zahrať. Zvrátiť celý náš život, donútiť prehodnotiť to, čo je pre nás dôležité a čo pominuteľné. Príbehy sú plné lásky, nenávisti, rozčarovania, pochopenia, radosti, aj smútku a... každý z nich má prekvapivé rozuzlenie. Tak ako by si to nedokázala vymyslieť ani sama autorka, ale napísal to sám život.

Knihu si môžete kúpiť     TU.

Úryvok:

 Zabudol som zamknúť..., - otvoril dvere a v nich sa zjavila, akoby rovno za nimi stála a čakala, korpulentná žena. Prvé čo Silvii napadlo, že je to jeho matka. Bola o dosť staršia a Silvii prebleslo hlavou, že môže mať takých štyridsať. Vzápätí na to si uvedomila, že by musela syna porodiť v dvanástich rokoch. Kým stihla domyslieť, žena sa proti nej vyrútila, odstrčiac Valéra. Strelila Silvii také zaucho, že jej zaľahlo v ušiach. Valér stál ako prikovaný a nezmohol sa na slovo. Silvia sa schytila za líce a nechápavo sa pozerala na milenca. Odvrátil od nej zrak. - Ty fľandra jedna! Ty mi kradnúť muža nebudeš! – jačala žena a búšila päsťami do jej pliec. Šokovaná Silvia, ktorá už pochopila, že je to bývalá žena Valéra, sa nezmohla na slovo, ani na odpor. S ústami otvorenými dokorán, s krvou nahrnutou do tváre, znovu pozrela na Valéra. Len akomak pokýval hlavou, aby ju vzápätí na to odvrátil. Akoby ho ktosi pošticoval, prikázal mu, pozri sa na tie dve, netvár sa, že sa ťa to netýka. - Preboha, zbláznili ste sa? Nikomu žiadneho muža nekradnem. Ste predsa rozvedení! Valér, tak už povedz niečo, pre boha živého! – Silvia sa roztriasla a gánila na Valéra. Ale ten len ten len stál, s rukami rezignovane spustenými pozdĺž tela a uprene hľadel na obe ženy. - Skoro... rozvedení... žiadosť sme stiahli, Silvia. Chcel som ti to povedať, ale... nestihol som, - Valér zaklipkal očami ako bábika, čo žmurká, keď ju položíte na chrbát. Manželka k nemu podišla a zlostne naň otrčila zaťatú päsť. - S tebou si to vybavím neskôr. A táto tu, nech okamžite odpáli, lebo ju zmlátim, že ju vlastná mater nespozná. - Ako si sa dozvedela, že sme tu? – spýtal sa Valér, akoby tam Silvia ani nebola. Tón jeho hlasu bol zmierlivý, priam podliezavý. Na Silviu sa ani nepozrel. Žena mu neodvetila. Fľochla pohľadom na Silviu. - Okamžite zmizni! Ty si nepočula, čo som povedala!? Pakuj za mamičkou. A poďakuj sa jej, že sa o teba stará! Keby mi nezavolala, ďalej by ťa tento tu, - žena zavesila pohľad na Valéra a zlostne si ho premerala od hlavy po päty, - klamal. Klamal by nás obe. Ale to ti vravím. Neopováž sa ho viac kontaktovať. Ak zistím, že si môjmu mužovi volala, vlasy ti vyšklbem a ver, že tvoja matka mi pri tom bude pomáhať.