Anthony Doerr - Svetlo, ktoré nevidíme

Otvorte oči a sledujte nimi všetko, čo sa len dá, kým ich jedného dňa navždy zavriete

Kategória:  Antipsychotiká/Antipyretiká

Účinné látky: Zvýšená počúvanosť rádia. Manipuluje ľudskosť. Hojí staré rany z minulosti.

Dávkovanie: Vhodná na dlhodobé užívanie. Každý večer pred spaním 30-80 strán. Počet tabliet-576.

Vedľajšie účinky: Strach z tmy. Schovávanie starých rádií. Odkladanie kartónov.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite:  Načo tvoriť hudbu, načo spievať, načo vôbec tlačiť knihy ako svet plné pestrofarebných vtákov? Svetom lomcuje zemetrasenie a kreslí hlbočizné vrásky. Jeho tvárnosť už nič neobnoví. Načo nám je hudba, keď ticho a vietor sú omnoho mocnejšie? Prečo by sme sa mali namáhať a zažínať, keď všetko svetlo jedného dňa tak či tak pohltí temnota?

Marie-Laure v šiestich rokoch stráca zrak. So svojím otcom kľučiarom, ktorý pracuje v Národnom prírodovednom múzeu žijú v Paríži. Aby sa Marie-Laure dokázala ľahšie orientovať, otec jej postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú. Dievča sa však nevzdáva a učí sa so slepotou nažívať. Otec jej so všetkým pomáha a veľké zaľúbenie nachádza Marie-Laure v knihách. Keď nacisti vtrhnú do Paríža, otec s dcérou utekajú z domova. Útočisko nájdu u šibnutého prastrýka v dome na pobreží. Okrem osobných vecí si starý zámočník so sebou priniesol aj vzácny, no nebezpečný diamant, o ktorom tradujú smrteľné legendy. Keď zatknú kľučiara, Marie-Laure vyrastá v dome s madam Manecovou a prastrýkom, ktorý má strach vychádzať von z domu, zato má záľubu v nočnom vysielaní do celého sveta.

Sirota Werner s mladšou sestrou prežíva ranné detstvo v časoch najväčšej biedy v detskom domove v Zollvereine. Jedného dňa v kope odpadu nájde jednoduché rádio. Za mesiac si ho vylepší na nepoznanie a tento technický zázrak ho neprestáva fascinovať. Vďaka svojej šikovnosti je Werner prijatý na prestížnu školu do Národno-politického vzdelávacieho inštitútu. Začína sa mu celkom nový život, kde vládne drezúra  a prísna hitlerovská disciplína. Stretáva sa s nepochopením a so smrťou mladých kadetov. Neskôr je za zvláštnych udalostí presunutý do jednotky špeciálneho nasadenia ako radista. Pri hľadaní zakázaného signálu sa stretáva s Marie-Laure.

Davy Parížanov sa ďalej usilujú pretlačiť bránami. O jednej v noci sa situácia žandárom vymkne z rúk, viac ako štyri hodiny nedorazil do stanice jediný vlak a nijaký ju ani neopustil. Marie-Laure spí otcovi na pleci. Zámočník nepočuje ani jednu píšťalku, nepočuť ani rachot spájajúcich sa vozňov, po vlakoch ani stopy. Na svitaní otec dospeje k záveru, že najlepšie bude ísť peši. Kráčajú celé doobedie. Parížska zástavba postupne redne, objavujú sa nízke domy a samostatne stojace obchodíky roztrúsené v hustnúcich a dlhých stromoradiach.

Svetlo,ktoré nevidíme je pomaly plynúci a neobvyklý príbeh, ktorý si vyberá svoju daň v najkrutejšej dobe, v ktorej je potrebné  zachovať si kvapku ľudskosti. História a minulosť napísaná ostrým perom autora dokazuje, že Svetlo, ktoré nevidíme nie je žiadny prvoplánový román, ale rodil sa dlho a premyslene.

Prepracovanosť a výborný rozprávačský talent sľubuje od začiatku príbehu kvalitné čítanie. Anthony Doerr dokáže svojím štýlom písania presvedčiť v uveriteľnosť príbehu, aj keď sa jedná len o fikciu. Na pozadí zúriacej druhej svetovej vojny sa odvíjajú dva paralelné príbehy dvoch detí, ktoré sa musia vysporiadať s okolnosťami a vplyvom nastoleného režimu dospievajú až príliš skoro. Anthony Doerr  príliš precízne a detailne mapuje osudy hrdinov v období niekoľkých rokov. Jeho výborný rozprávačský talent je znamenitý a vťahuje čitateľa do ťažkého a koncentrovaného čítania. Sústreďuje sa hlavne na pocitovú stránku a vnútorné prežívanie hrdinov, ktoré je perfektne doladené vojnovým prostredím. Obe hlavné postavy bojujú s nastoleným režimom, len ťažko zvládajú situácie, v ktorých sa ocitli, často siahajú až na dno svojich psychických, ale i fyzických síl a zápasia s vlastným presvedčením. Anthony Doerr čitateľa nemanipuluje, naopak, veľmi vierohodne dokázal vykresliť obe hlavné postavy, ich konanie, cítenie a celkové odhodlanie, ako uniknúť pred hrozbami druhej svetovej vojny.

Román je rozdelený do viacerých častí a krátkych kapitol, ktoré na seba chronologicky nenadväzujú. Striedanie časových rovín z pohľadov oboch hlavných postáv sa nenásilne prelína a v závere sa spojí do plynulého a dojímavého celku. Druhá svetová vojna je tu zobrazená z iného uhla, intenzívne tu prevládajú pocity hrdinov pred surovosťou a drastickými scénami, ktorých je pomenej. Aj keď sú kapitoly krátke, texty sú rozvláčené, zato nie je núdza o dramatické a napínavé chvíľky. Skúsenejší čitateľ narazí aj na hluché miesta, v ktorých však nájde hlboké myšlienky. Príbeh sa nesie svojím vycibreným, no pomalým tempom, v ktorom absentuje dynamika, akčnosť a viac dialógov.

Werner sa zvezie na kolená k Frederickovi, prevráti ho na bok. Tečie mu krv, asi z nosa alebo z oka, možno z ucha, alebo zovšadiaľ naraz. Jedno oko má také opuchnuté, že vyzerá, akoby ho mal stále zavreté, druhé ešte drží. Wernerovi neujde, že Frederick sleduje oblohu, akoby niečo stopoval. Werner to riskne a letmo pozrie nahor. Po vetre sa nesie jastrab, možno orol. „Vztyk!“ zvolá Bastian. Werner vyskočí na nohy, Frederick sa ani nehne.

Román obsahuje až príliš vecných opisov a vzhľadom na rozsah knihy to môže mnohých čitateľov odradiť. Svetlo, ktoré nevidíme si vyžaduje trpezlivého čitateľa, ktorý si na svoju dávku dynamiky musí počkať až do poslednej tretiny knihy. Toto nadčasové dielo však v sebe odráža veľkú výpovednú hodnotu a román si vychutnajú všetci tí, ktorí uprednostňujú kvalitnú literatúru s precízne zvolenými slovami, nepredvídateľnou zápletkou, netypickým dejom, ktorý výborne dotvára druhá línia príbehu -  nebezpečná legenda.

Na čitateľa čaká v diele pestrá vzorka podnetov. Desivá atmosféra, závan smrti, strach, tragické okolnosti, smutné texty, ktoré sa miešajú s roztrúsenými emóciami, ale aj farebná zmes vôni, pachov a farieb so splnenými snami. V závere knihy sa cesty hrdinov na malú chvíľu pretnú, no životy ďalších zúčastnených budú už ovplyvnené navždy.

Svetlo, ktoré nevidíme je tragický a dojímavý príbeh o statočnosti dvoch dospievajúcich detí, ktoré sa ocitli priamo v centre vojny, lebo  nemali na výber a boli nútení sa prispôsobiť všetkým desivým okolnostiam.

Svetlo, ktoré nevidíme ocenia náročnejší čitatelia, ktorí uprednostňujú inteligentný spôsob písania. Odporúčam pre všetkých, ktorí obľubujú netradičné príbehy z druhej svetovej vojny a neboja sa zdĺhavého entuziazmu,  s akým je román prezentovaný.

Za recenzný výtlačok ďakujem internetovému kníhkupectvu iPark.