Ak máte radi nebezpečné knihy s poriadnou dávkou napätia a psychológie, tak verím, že román si nájde čestné miesto vo vašej knižnici.Predstavujem Vám novinku z dielne vydavateľstva Ikar Posledná možnosť úniku, pod ktorú sa podpísal Axat Federico. Na tento psychologický triler sa môžete tešiť už koncom septembra.
Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že nič nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Jeden deň máte všetko, no na druhý, sa vám vaše ilúzie o šťastnom živote rozplynú. Ted je presvedčený, že jeho osud je už spečatený a vo chvíli, keď si chce siahnuť na život mu jedno nerozvážne rozhodnutie značne skomplikuje život. Začína sa nebezpečná hra, v ktorej nie je núdza o nečakané zvraty a Ted sa chytí do pasce, z ktorej niet úniku. Knihu si môžete objednať aj TU.
Úspešný právnik Ted McKay má všetko, po čom človek môže túžiť – krásnu manželku, dve rozkošné dcéry a dobre platenú prácu. Keď mu však diagnostikujú nádor na mozgu, rozhodne sa po dôkladnej úvahe spáchať samovraždu. Práve keď sa chystá streliť si guľku do hlavy, vyruší ho zvonček pri dverách. Spočiatku chce Ted nevítaného hosťa ignorovať, ale napokon dvere otvorí. A to nemal urobiť, lebo od tohto okamihu sa začne odvíjať krutý príbeh, plný neočakávaných zvratov. Neznámy návštevník má pre Teda pozoruhodný návrh: ponúkne mu členstvo v tajnej organizácii, ktorá zabíja vrahov, čo ušli spravodlivosti. Ted ponuku prijme, ale po čase zistí, že zavraždil aj nevinného človeka. Začne tušiť, že mu niekto nastražil pascu a on sa do nej chytil, niekto ním zjavne manipuluje a zasieva v ňom pochybnosti. Ted už neverí ničomu, ani sebe, ani ľuďom, ktorí ho obklopujú... A z tejto hry autor nevynecháva ani čitateľa, ktorého nabáda, aby sa snažil rozlíšiť, čo je realita, a čo nie.
Úryvok:
Ted McKay si práve chcel streliť guľku do spánku, keď naliehavo zazvonil zvonček. Zarazil sa. Nemôže predsa potiahnuť kohútik, keď za dverami niekto stojí. Choď preč, nech si hocikto! Znovu zaznel zvonček a potom zahrmel mužský hlas: „Otvorte, viem, že ma počujete!“ Ostrý hlas sa rozľahol po pracovni tak jasne, že Ted na zlomok sekundy zapochyboval, či je skutočný. Poobzeral sa okolo seba, akoby v prázdnej miestnosti hľadal dôkaz, že krik je skutočný. Boli tam účtovné knihy, reprodukcia od Moneta, písací stôl... a nakoniec list, v ktorom Holly všetko vysvetľoval. „Otvorte mi, prosím vás!“ Ted stále držal brovning len niekoľko centimetrov od hlavy, už mu začínal byť priťažký. Ak by ten chlapík začul výstrel a zavolal políciu, jeho plán by zlyhal. Holly je s dievčatami v Disneylande a on nedovolí, aby ich takáto správa zastihla ďaleko od domova. To teda nie. K drnčaniu zvončeka sa pridalo búchanie. „Otvorte! Neodídem, kým ma nepustíte dnu!“ Tedovi sa pištoľ v ruke začala chvieť. Oprel si ju o stehno. Prstami druhej ruky si prehrabol vlasy a znovu sa začal s cudzincom v duchu hádať. Kto je to, nejaký podomový obchodník? V tejto štvrti zámožných ľudí neboli takíto predajcovia vítaní, tobôž ak sa správali takto bezočivo. Krik a buchot na chvíľku stíchol a Ted znova pomaličky dvíhal zbraň k spánku. Už si začínal myslieť, že možno to chlapa omrzelo a odišiel, keď nová salva úderov a krik ho presvedčili o opaku. Ale Ted mu neotvorí, to teda nie... ešte počká. Ten dotieravec sa raz musí vzdať, nie? Zrazu čosi na písacom stole vzbudilo jeho pozornosť – hárok papiera preložený na polovicu, taký istý, aký nechal uprostred stola pre Holly, lenže na tom druhom nebolo meno jeho manželky. Žeby bol taký hlúpy a zabudol hodiť do koša papier, na ktorom si to skúšal? Kým hluk od vchodových dverí neustával, potešil sa, že toto neočakávané prerušenie bolo aspoň na niečo dobré. Roztvoril papier a pozrel na text. Zamrazilo ho. Písmo bolo jeho. Lenže sa nepamätal, že by bol napísal čo i len jednu z dvoch viet na papieri. Vari im napísal list, na ktorý si nepamätá? Možno nejaká hra so Cindy a s Nadine? V tejto nezmyselnej situácii s maniakom, ktorý chce vyraziť vchodové dvere, si odkaz nevedel vysvetliť. Ale nejaké vysvetlenie tu musí byť. Nahováraj si, čo len chceš. Brovning v ruke už vážil tonu. „Otvorte konečne, Ted!“ Trhlo ním, spozornel. Ten človek ho oslovil menom? Ted nemal blízke vzťahy so susedmi, ale myslel si, že určite by rozoznal ich hlasy, lenže hlas tohto muža sa ani trochu nepodobal na nikoho z nich. Vstal a nechal pištoľ na písacom stole. Vedel, že mu iné nezostáva, len sa ísť pozrieť, kto to je. Chvíľku rozmýšľal a potom si povedal, že svet sa nezborí. Nech by ten bezočivý chlap bol hocikto, rýchlo sa ho zbaví a vráti sa do izby, aby raz a navždy skoncoval so životom. Pripravoval si to celé dlhé týždne a teraz, v poslednej chvíli, mu jeho plán neprekazí bezočivý podomový predavač. Odhodlane vstal. Na rohu stola stála fľaštička od detskej výživy s perami, sponkami, napoly opotrebovanými gumami a všelijakými nepotrebnými drobnosťami. Ted ich rýchlo prebehol zrakom a našiel kľúč, čo tam ani nie pred dvoma minútami schoval. Vzal ho do prstov a pozeral naň neveriacky ako človek, ktorý sa znova stretne s niečím, o čom si myslel, že to už nikdy v živote neuvidí. V tejto chvíli mal sedieť v polohovacom kresle a na prstoch mal mať stopy po pušnom prachu, ktorý sa mal vznášať aj vo vzduchu. Keď sa človek rozhodne vziať si život – a nezáleží na tom, či má o tom pochybnosti alebo nie –, posledné minúty preveria jeho pevnú vôľu. Ted tou skúškou už prešiel a nepáčilo sa mu, že by to musel urobiť ešte raz.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára