Škorpióna
charakterizuje hlboká tajomnosť, magnetická príťažlivosť a bezodná
vášnivosť. Milujú záhady a sú nadaní mimoriadnou vôľou a energiou.
Škorpióni sú inteligentní, životaschopní a so silným intelektom.
K najcitlivejším miestam škorpiónov patria vylučovacie a reprodukčné
orgány. Značne trpí aj spodná časť chrbtice a taktiež majú problémy
s očami. Ako to je v skutočnosti Vám prezradí žena - škorpión Vita
Jamborová.
Recenziu na Bodyguardku si môžete prečítať TU.
Recenziu na Bodyguardku si môžete prečítať TU.
Vaša
posledná kniha Bodyguardka vyšla len nedávno. Čo bolo prvým spúšťačom, že ste
sa vrhli do inovatívnej témy?
Už si asi
nespomeniem, čo presne som hľadala na internete, ale v jednej z ponúk
som mala článok o Anne Loginovej. Bývalá modelka si založila svoju vlastnú agentúru, ktorá sprostredkovala služby žien bodyguardiek. Hovorili im "pôvabná ochranka". Priznám sa, že nikdy predtým by mi nenapadlo vydať sa týmto smerom.
To ma natoľko zaujalo, že som ihneď začala zháňať informácie o bodyguardkách u nás, aj vo svete. Dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí a inšpirácia sa zhmotnila v príbehu, ktorý sa písal v podstate sám. Bodyguardka - pekná žena, ktorá môže hrať úlohu asistentky, priateľky, náhodnej známosti...Prečo nie?
To ma natoľko zaujalo, že som ihneď začala zháňať informácie o bodyguardkách u nás, aj vo svete. Dozvedela som sa veľa zaujímavých vecí a inšpirácia sa zhmotnila v príbehu, ktorý sa písal v podstate sám. Bodyguardka - pekná žena, ktorá môže hrať úlohu asistentky, priateľky, náhodnej známosti...Prečo nie?
Vraj
nekompromisne kontrolujete svoje prejavy
emócií. Ako je to potom s vašimi hrdinami kníh? Dokáže sa do nich
dostatočne vcítiť?
Áno, to je
pravda - emócie si viem ustrážiť, keď mi na tom záleží. Ale ak je mi spoločnosť
príjemná, rada som spontánna. Musím sa však priznať, že tiež sa rada vžívam do rôznych
rolí a aj spontánnosť sa dá dokonale zahrať.
Preto nemám
problém s postavami a ich zhmotnením v príbehu. Viem prežiť
a precítiť každú jednu a veľmi ma to baví. Občas aj desí
a koľkokrát premýšľam nad tým, čo ešte je normálne a čo už nie. Práve, že
niekedy je to problém - vypadnúť z role. Keď píšem, nejaký čas mám
v duši istý zmätok, až kým knihu nedokončím. To preto, že vtedy môj reálny
život a život v príbehu prebiehajú súčasne. Premýšľam nad ním, otáčam
dej rôznymi smermi a počúvam svojho vnútorného čitateľa, ktorý najlepšie
vie, ako to dopadne.:)
No
a keďže v knihe som ktokoľvek, v skutočnosti som mama na
materskej a do svojho tela sa musím vrátiť kedykoľvek ma môj drobec potrebuje.
Hovorí
sa, že škorpión je najkomplikovanejšie znamenie zverokruhu. Je najmenej chápaný
a veľakrát v dôsledku neporozumenia aj odsudzovaný. Už ste sa stretli s nejakým čitateľom, ktorý by vašim knihám
nerozumel, ba dokonca ich odsudzoval?
Škorpiónskou
komplikovanosťou najviac trpí škorpión sám. Pretože máme tendenciu komplikovať
si všetko. Naozaj všetko.
Keď sa
stretneme s nejakým problémom, my už vopred vieme vyhodnotiť, čo všetko sa
môže stať. Vychádzame totiž z predpokladu, že máme úžasnú dedukciu.:) Samozrejme, že my ju naozaj máme,
lenže život vždy vie prekvapiť - v dobrom aj v zlom. Viackrát sa
stane, že keď si s tým spomínaným problémom poradíme, pochopíme, že sme to
možno prekombinovali a skomplikovali sami a celkom zbytočne.
Čo sa týka
odsudzovania, stalo sa mi, že v jednej recenzií na moju knihu Som bosorka recenzentka napísala, že
hlavná hrdinka je, podľa všetkého veľmi ľahká deva, pretože milovala dvoch
mužov naraz. Zarazilo ma to, veď predsa moja Adriana vôbec „taká“ nebola
a na všetko čo urobila alebo cítila, mala svoje dôvody. Dosť sa ma to
dotklo, samozrejme, kvôli Adriane J Lenže potom som pochopila, že
z pohľadu mladučkého dievčaťa, plného ideálov a viery v to, že
len jeden je ten pravý, to mohlo vyzerať inak. Od žien tesne pred a za tridsať
som mala samé pozitívne ohlasy.:)
Máte
nejaký návyk, ktorý uplatňujete pri písaní?
Keď si sadnem
pred počítač, musím mať čistý stôl, horúcu kávu po svojej pravej ruke
a možno nejaké keksíky. Správam sa ako Monk - všetko musí byť na svojich
miestach.
Väčšinou
píšem, keď malý spí. Dovtedy sa snažím upratať, navariť a porobiť ostatné
veci, aby som nemusela myslieť na nič iné. Tento návyk sa vo mne už natoľko
zakorenil, že ho beriem ako taký svoj rituál.
Samozrejme,
sú aj situácie, keď musím písať a po miestnosti pobehuje moje dieťa. To sa
stáva, keď už fakt niečo musím dokončiť. Vtedy mi už býva jedno, v akých
podmienkach pracujem - sústredím sa na cieľ a prestávam vnímať všetko
okolo. Materský inštinkt ma spravidla upozorní na nutnosť návratu do reality.
Čo
by Vám najviac prospelo minimalizovať vašu obavu, napätie a stres pred
odoslaním rukopisu do vydavateľstva?
Nemávam
stres pred odoslaním rukopisu. Bývam len nedočkavá kvôli výsledku.:)
Aké
máte symptómy keď vojdete do kníhkupectva? Čo tam hľadáte?
Svoje knihy.
A ak sa s kníhkupcami osobne poznám, dovolím si aj otázky - ako sa
predávajú a tak podobne.
Keď občas
ideme do supermarketu, kde sú aj knihy, môj partner vždy s úsmevom deťom povie:
Píšete
permanentne alebo čakáte na inšpiráciu? Keď máte v hlave prázdno, beriete
nejaký životobudič?
Keď niečo
dokončím, musím si dať pauzu. Vtedy je čas na čítanie, aby som prestala myslieť
na vlastnú tvorbu. Toto obdobie trvá tak mesiac-dva a ja si užívam pocit,
že som dokončila čo som začala.
Keď sa
nedarí nájsť námet na ďalší príbeh, nepomôže mi nijaký životobudič. Predtým ako
som si prestala sladiť kávu, som mala rada čokoládu. Teraz je pre mňa
prisladká.
Nechávam to teda
tak a čakám. Inšpirácia môže prísť kedykoľvek. V podobe pesničky
alebo počas rozhovoru. Niekedy som sama zvedavá, kedy sa fantázia zobudí
a čo ju k tomu donúti. No stáva sa aj to, že mám potrebu
dokončiť niečo, čo som písala súčasne s už hotovým rukopisom. Nerada
nechávam veci nedokončené.
Napríklad
nápad na detektívku Svedectvo mŕtveho
sršňa vznikol tak, že som pri prechádzke so psom zbadala, ako cez chodník
lezie veľký sršeň. Neviem, prečo „išiel pešo“ - z lietajúcich mám fóbiu,
ale keď som ho videla, fantázia, prekvapivo, začala pracovať...
Vzdali
ste sa niekedy úžasnej myšlienky na napísanie knihy iba preto, lebo si ostatní
mysleli, že je to hlúposť?
Áno, to sa niekedy
stáva, keďže mi dosť záleží na názore môjho partnera. Väčšinou sa nemýli a má
dobrý odhad a ja po nejakom čase, alebo aj hneď, po niekoľkých jeho dobrých
argumentoch uznám, že má pravdu.:)
Škorpión
si vraj berie všetko príliš tragicky. Aké pocity potom u vás vyvolávajú
kritické ohlasy čitateľov na vaše knihy?
Nepoviem, že
som voči kritike odolná, ale už som sa naučila žiť s tým, že nie každý si
myslí, že som geniálna.:) Pokiaľ recenzent hodnotí moju knihu a nepáči sa mu, je
to v poriadku.
Možno pri
prvých dvoch knihách som bola trochu precitlivená, bolo mi ľúto, keď sa
niekomu nepáčili. Teraz už nie som.
Mne sa,
napríklad, nepáči a rozčuľuje jedna konkrétna kniha svetoznámeho autora,
ktorú mnohí zbožňujú a rozoberajú na citáty. Nepoviem ale, ktorá to je,
pretože by ma asi nikto nepochopil.:)
Kedy
ste sa naposledy tešili z maličkostí?
Dnes - boli
sme s rodinkou na výlete a na obede. Dala som si vynikajúci
Čiernohorský rezeň. Po dlhej dobe konečne jedlo, ktoré navaril niekto iný.:)
Z maličkostí
sa snažím tešiť každý deň. Keď som bola mladšia, všetko som chcela hneď alebo
iný extrém - robila som si ďalekosiahle plány. Teraz sa snažím žiť
prítomnosťou, pretože keď žijeme budúcnosťou, nestíhame vychutnávať si to, čo je
prítomné tu a teraz.
Čo
vás motivuje k ďalšiemu písaniu?
Chuť prežiť
nejaké ďalšie dobrodružstvo. Pretože vo svojej fantázií môžem naozaj všetko.
Ako
sa odmeníte potom, keď stres opadne a kniha sa objaví na pultoch
kníhkupectiev?
Kúpim si
knihu, ktorú som už dávnejšie chcela prečítať. Alebo kúpim si novú kabelku,
ktorá mi už dlhšie nedá spávať a ja mám pocit, že ju musím mať a teraz si
ju zaslúžim.:)
Máte
nejakú neresť, s ktorou márne bojujete?
Nemám. Som
závislá len na dobrej nálade ľudí, ktorí sú mi blízki.
Ďakujem
za rozhovor. Prajem veľa tvorivej inšpirácie a ďalších úspechov.
Ja ďakujem
za inšpiratívne otázky a pozdravujem všetkých čitateľov
a návštevníkov Literárnej lekárne u Simony.
A čo dodať na záver? Vyhýbajte sa extrémnym vášňam.:)
Rozhovor zostavila: Simona Rošková
Foto
poskytla: Vita Jamborová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára