Matej Zámečník - Nakresli si príbeh

Počuli ste o knižnom projekte, ktorý vzdeláva deti hravou formou? Ak nie, rada Vám túto knihu predstavím. Predstavujem Vám knihu Nakresli si príbeh. Nie je to však obyčajná knižka.:) Ak vaše deti rady kreslia a zároveň obľubujú rozprávky, tak táto kniha je pre nich ako stvorená.

Nakresli si príbeh obsahuje poučné príbehy. Cieľom knihy je, aby si deti príbeh zapamätali a nakreslili ho tak, ako ho vnímajú. Projekt by mal u detí podporiť kreativitu a hlavne vyzdvihnúť jeho jedinečnosť, pretože každé dieťa si pod príbehom predstaví niečo iné. Každá kresba bude jedinečná.

Autor knihy Matej Zámečník tvrdí, že ak sa ku knihe dieťa vráti v neskoršom veku, tak sa na vlastnom príbehu dobre pobaví a pochopí citát bez toho, aby musel rozprávku znova čítať.Všetky kresby sú uchované v pevnej väzbe a Vám i vašim deťom ostane nezabudnuteľná spomienka na detské časy. Kniha je určená deťom od 5 do 10 rokov. Môžu si ju čítať samy alebo menším deťom môže čítať rodič.

Naučte svoje deti pomocou príbehu, ako byť lepšími ľuďmi.
Strávte so svojimi deťmi spoločné chvíle, naučte ich nasledovať ich sny a nechajte ich nakresliť k príbehu ich vlastný a jedinečný obrázok.


Úryvok:

Mačička Tánička

Na svete je veľa ľudí, ktorí ti povedia, že to nezvládneš. To, čo musíš urobiť, je otočiť sa a povedať:"Tak sa pozeraj!"

 V malej dedinke, na opustenom dvore sa prechádzala cica Mica. Pomalými krokmi prestupovala z jednej nohy na druhú. Čakala totiž malé mačiatka. „Čochvíľa by ste mali prísť na svet“, povedala si sama pre seba. Dúfala, že to bude čím skôr, lebo s tým ťažkým a veľkým brušiskom sa jej len ťažko hýbalo. O pár dní neskôr prišlo na svet 5 malých mačičiek. Štyri boli bielej farby s čiernymi fľakmi. Presne ako mama. To posledné bolo celé čierne. Mačičky po sebe skákali, mňaukali a túlili sa k mame. Tá ich každý deň kŕmila mliečkom, aby boli silné a aby rýchlo rástli. Na dvore nikto nebýval. Preto sa mačky naháňali, kade len chceli. Nikto na nich nekričal a nerobil im zle. Keď už boli väčšie, mama im nosila na jedenie myši, ktoré ulovila. Chvíľu do nich ťukali labkami, ale keď to uvidela ich mama, povedala im: „S jedlom sa nemá hrať. Pekne to zjedzte. Šup-šup.“ Hneď ako sa navečerali, vbehli dierou vo dverách do garáže. Ľahli si k mame a tá začala priasť. Navzájom sa hriali svojimi telami. Jedno mačiatko bolo na druhom, druhé na treťom, ďalšie ležalo mame skoro na hlave a jednému vytŕčala z tej kôpky len hlava. Na druhý deň ráno, keď rozlepili očká, nahlas zamňaukali a hneď vybehli na dvor. Skontrolovali či je vonku niečo nové a snažili sa vyliezť na strom. Boli ešte slabé a dostali sa sotva do polovice. Ako tak šplhali, začalo im škvŕkať v žalúdku. Mňaukali po celom dvore a volali na mamičku. Tá ale nechodila, tak ju išli hľadať po okolí. Dve fľakaté obehli dom, ďalšie dve šli na koniec záhrady a čierna mačička Tánička išla pozrieť do kopy porúbaného dreva. Ale žiadna z nich nevedela nájsť mamu. Čakali ešte pár hodín a potom sa rozhodli, že si skúsia uloviť myš samy. Po záhrade ich behalo veľa, a tak sa dohodli, že sa schovajú každá na iné miesto a keď prebehne cez záhradu myš, všetky sa k nej rozbehnú. Hneď ako sa zjavila prvá myš, všetky mačky sa k nej rozbehli. Už ju skoro mali, keď v tom zaliezla do diery v zemi. Mačičky nestihli zabrzdiť a zrazili sa hlavami. „Nevadí,“ povedala mačička Tánička. „Skúsime to znova.“ Znova sa skryli a čakali kým vybehne ďalšia myš. O chvíľu už bežala po tráve druhá myš. Rozbehli sa za ňou. Veľa nechýbalo, aby ju dobehli, keď v tom myš zmenila smer. Mačky tiež a takto sa naháňali po dvore, až kým im aj druhá myš nevbehla do úkrytu. Mama stále nechodila a tak to skúsili znova. Všetky pokusy sa im nevydarili.

 Fľakaté mačky sa rozhodli, že sa pôjdu schovať do garáže a tam počkajú na mamu. Mačička Tánička sa ale rozhodla skúsiť to znova. Vyštverala sa na kopu popíleného dreva a tam čakala. Aj ona bola hladná. „Škoda, že v tomto dome nikto nebýva. Mohol by nám dať jesť“, povedala si. Už bola skoro tma, a preto ju jej sestry volali: „Táňa, poď sa schovať. Už je tma,“ povedala jedna. „Aj tak to je zbytočné,“ odvetila jej druhá. „Táňa poď, dnes budeme spať hladné, ale ráno to skúsime znova,“ zamňaukala tretia. Už sa chystala, že pôjde do garáže, keď v tom jej štvrtá mačička povedala: „Aj tak to nedokážeš. Tie myši sú moc rýchle.“ To Táničku presvedčilo, aby ešte ostala vonku a skúsila to. „Veď ja tým mojim sestričkám ukážem,“ zamňaukala si popod fúz. V tom vybehla z úkrytu ďalšia myš. Mačička Tánička sa skrčila a povedala sestrám: „Tak a teraz sa pozerajte.“ A vyskočila s vystretými pazúrmi priamo na myš. Tá už nestihla ujsť, a tak ju konečne Tánička ulovila. Nebola najväčšia, ale aspoň na noc ich zasýtila. Keď si všetky pochutili na večeri, ľahli si jedna cez druhú a povedali si, že zajtra to skúsia znova. A všetky.