Michaela Ella Hajduková - Rekviem pre anjela

Niečo nové, vzrušujúce, jedinečné a odlišné od toho, na čo ste boli doteraz zvyknutí. Nový vietor, nový príbeh, netradičné postavy, čarokrásne prostredie, veľký obdiv a odhodlanie.
O čom hovorím?
O novej knihe z pera Michaely Elly Hajdukovej.

Trailer ku knihe nájdete TU https://www.youtube.com/watch?v=WpnO6iLmLRk

Kniha je prvým dielom dilógie. Odohráva sa v Taliansku – v Ríme, Benátkach, Florencii a na Capri. V knihe je veľa hudby, vášne i lásky a mystiky. V historickej časti sa čitateľ zoznámi s Isabelou Reginaldiovou, šľachtičnou, ktorá trpí niečím, s čím si 17. Storočie doktori, babice, šarlatáni ani ránhojiči nevedia rady a čo veľmi ovplyvní dej v súčasnosti, hoci čitateľ nepochopí hneď, ako spolu súvisia obe časové línie.

Horúci eroticko-mysteriózny príbeh o sile vášne, ktorá prekoná hranice času. Arienne Rossettiová, známa speváčka, mala byť pre violončelového mága Niccola Lombardiho iba ďalším menom v jeho dlhom zozname žien, ktoré mu podľahli. Ani jeho nočný podnik Podsvetie a niekoľko tajomstiev lady Styx jej tak nezamotajú hlavu ako práve samotný Niccolo. Tajomný, príťažlivý muž vytvára pre ňu snové zmyselné ilúzie, v ktorých ju pokúša a zvádza, no ona mu v nich uniká. Jeho rukám a očiam však nedokáže odolávať. A tak ju Niccolo postupne čoraz viac vťahuje do svojho vábivého sveta, kde vládne túžba a kde láska nemá miesto. Až doteraz. Kto sa však napokon spáli viac? Inkubus či ľudská žena? Ponorte sa do vášnivého príbehu, ktorý sa odohráva v slnečnom súčasnom i barokovom Taliansku, ale aj vo svete, kde zastal čas a kde sa bytosti naplno oddávajú pôžitkom. Mámivý a veľkolepý svet inkubov a sukúb je plný krásy, bohatstva, mladosti a splnených snov... ale aj jedu, temnoty a čistej žiadostivosti, ktorá dokáže zabíjať.

Čo o knihe prezradila autorka:

V knihe je opísaný svet sexuálnych démonov - inkubov a sukúb. Vyhrala som sa s tou témou. Vymyslela som, kde žijú, ako žijú, akú majú hierarchiu, pravidlá, že milujú luxus, krásu, bohatstvo a zábavu...

Príbeh mal v prvej verzii vyše tisíc strán a bol rozdelený do troch častí. Nechala som ho odležať a pri úpravách som urobila dve časti, ktoré budú mať spolu do tisíc strán.

Kniha by sa mohla páčiť ženám i mužom, tým, ktorí vyhľadávajú eroticky ladené príbehy aj tým, ktorí očakávajú silný príbeh. Podľa prvých recenzií sú moji čitatelia stále spokojní a nevedia sa dočkať druhej časti, čo ma nesmierne teší.



Úryvok:

Pospevovala som si spolu s Laurou Pausini, mala som zapnuté jej staršie cédečko, a pritom som pomaly vykladala riad z umývačky a odkladala ho na police. Musela som sa niečím zamestnať. Popoludní som mala mať so skupinou skúšku, ale dovtedy ostávali ešte dobré tri hodiny. Aspoňže prišla Madda, ktorá má obedňajšiu prestávku. Práve si sadala za stôl, kde som položila kávu.

„Riskujem, že ťa naštvem, ale... ako je to s tebou a Lombardim? A hlavne... čo sa stalo v Benátkach? Od nášho príchodu si ako vymenená, duchom neprítomná. Hneváš sa, že som odišla s Umbem?“

„Nehnevám sa. Ako ti to napadlo?“ Natiahla som sa, položila pohár na policu a potom som vzala z umývačky ďalší.

 „Tak sa to týka Niccola. Viem, že v týchto vzťahových veciach si tajnostkárka, ale trápiš sa, vidím to na tebe. Zver sa mi, uľaví sa ti, sme predsa priateľky.“

Vzdychla som. „Milujem ho, Madda, v tom je problém.“

„Nerozumiem.“

„On mňa nie, Madda. Celý čas mu ide iba o to, aby ma dostal do postele.“ Otočila som sa, oprela sa o linku a dívala sa na Maddu. Premeriavala si ma súcitným pohľadom, akoby uvažovala, čo mi má povedať. Možno čakala niečo obšírnejšie a neurčité, na čo by možno mala všeobecnejšiu odpoveď o tom, že vzťahy sú ťažké a bla-bla. Ibaže ja som nemala vo zvyku chodiť okolo horúcej kaše a povedala som to tak, ako to bolo naozaj.

„Nerozumiem, ako sa mi to mohlo stať, ako môžem po tom všetkom cítiť, čo cítim. Som sprostá. A konzervatívna. Iná by sa s ním možno dávno vyspala, ale mne to takto nestačí. Som sprostá.“

„Nie si,“ okamžite ma utešovala Madda. „A láska nepotrebuje dôvod.“

„Ale choď, Madda. Som sprostá a hotovo. Vedela som to od začiatku a dovolila som, aby jeho hra zašla tak ďaleko, že som sa s ním skoro vyspala. My ženy sme v podstate totálne čudné a nesmierne komplikované bytosti. Navonok vravíme, že chceme veľkú lásku, múdreho, milého, inteligentného a dobráckeho muža, na ktorého sa dá spoľahnúť, no hneď ako sa zjaví bastardo, krásny hajzel s hriešnymi očami, ktorý nás chce akurát oprieť o stenu, ideme do kolien a dočasne nám klesá IQ. Je to tak.“ Nedívala som sa na Maddu, nejako to zo mňa vyšlo von a spamätala som sa až v momente, keď som sa strhla na to, ako Madda vybuchla do smiechu, až vyprskla kávu. Vyšla jej až nosom, tak veľmi sa smiala. Kašľala a rýchlo vstala, aby si umyla tvár.

„Madda, stôl som umyla len nedávno,“ povedala som akoby nič a mykalo mi kútikmi úst. Keď sa na mňa pozrela, obe sme vybuchli do nezadržateľného smiechu. Rehotali sme sa a neboli sme schopné prestať.

„Nabudúce mi, prosím, ťa daj včas vedieť, keď budeš mať filozofické okienko, dobre?“ pokúšala sa upokojiť, keď si utierala tvár a kráčala do spálne, aby si upravila mejkap.

„Dobre, ale teraz vážne,“ prehovorila znovu, keď sa vrátila a upravovala si vlasy. Práve som umývala kávu zo stola. „Znamená to, že ste sa rozišli?“

„Nerozišli,“ vzdychla som. „My sme spolu ani nikdy neboli. To len novinári... a tak nejako sa to zbehlo... ale my sme nikdy nemali vzťah. Pokúša ma, zvádza, je nenormálne dobrý a ja sa bojím, že mu podľahnem. Lenže nechcem! Ja...“ posadila som sa. „Nedokážem mať vzťah postavený na sexe, zvlášť nie, keď ho...“ Vložila som si tvár do dlaní.

„Neviem, ako by som ťa utešila. Má strašnú povesť.“

„Poslala som ho do čerta, možno sa na mňa vykašle a nájde si novú obeť,“ povedala som, ale hneď ako mi pred tvárou vyplával fiktívny titulok s ním a jeho novou neznámou obeťou, zovrelo mi žalúdok.

„To je už pol?!“ vyskočila odrazu Madda zo stoličky. „Hlúpa obedňajšia prestávka! Večer budeš ešte tu, však?“ spýtala sa, kým sa chvatne obúvala a obliekala si bundu.

„Áno, odchádzam až zajtra na obed.“ Mala som v pláne tri koncerty na Sardínii. Aspoň si užijem slnko, možno ma nabije pozitívnou energiou.

„Večer donesiem ružové a porozprávame sa,“ poslala mi odo dverí vzdušný bozk a vybehla von. Len čo za sebou zabuchla dvere a ja som osamela, zamračila som sa. Samota je najhoršia, keď má človek vzťahové patálie. Dofrasa, veď my sme žiadny vzťah ani nemali! kričalo moje naštvané vnútro. Zvádzal ma, pokúšal, chcel moje telo! Iba moje telo, nič viac! Znova som si vložila tvár do dlaní a veľmi som sa snažila zadržať slzy, ktoré sa od hnevu a bezmocnosti chceli vydrať von. Do ticha sa o chvíľu ozývali iba moje zadržiavané vzlyky, ktoré prepukli do plaču, keď sa v priestore ozval hlas Laury v jej piesni E Ritorno da Te. Milovala som tú pieseň, ale teraz ma jej slová veľmi trápili a boleli.

Vrátim sa k tebe, lebo iná voľba neexistuje.

Spomínajúc na dni z inej zemepisnej šírky,

navštíviac miesta, kde by som ťa mohla uvidieť,

prednášajúc gestá a slová, o ktoré som prišla.

A vrátim sa k tebe z ticha, ktoré mám v sebe.

Povedz mi, či existuje pre mňa ďalšia príležitosť, ďalšia emócia,

či si to stále ty.

Povedz, či konečne je niečo z nás ešte v tvojich očiach.

Och, nie... tvoje oči.

A vrátim sa k tebe, lebo ťa stále chcem.

A vrátim sa k tebe navzdory prítomnému vetru.

Vrátim sa, lebo ťa potrebujem.

Vydýchnuť tento nepokoj.

Znova objaviť na sebe silné ruky.

A necítiť sa stále taká krehká.

Povedz mi, či existuje pre mňa ďalšia príležitosť, ďalšia emócia,

či si to stále ty.

Niečo viac ako naša pieseň, ktorá sa ozýva.

Povedz mi, či konečne je niečo z nás v tvojich očiach, och, nie...

Len mi povedz, či je a ja sa k tebe vrátim.

Ďalší deň na obed som odcestovala na Sardíniu. Naivne a hlúpo som sledovala mobil, pričom by som ani sama sebe nepriznala, že od neho čosi čakám. Neprišlo nič. Prestal ma kontaktovať. Prestal mi vkladať do mysle ilúzie, prestal sa náhodne objavovať na miestach, na ktorých som bola i ja. Novinári časom niekde vysliedili, že už nie sme spolu, čo Niccolo dokonca i potvrdil. Musela som ten krátky článok rozdýchať. Bol koniec. Po tom všetkom bol skutočne koniec. Prešla jar, nastalo leto, začalo sa turné, život išiel ďalej. Bez Amadea. A nech som sa akokoľvek snažila nahovoriť si, že je to takto lepšie, každú noc som ho v myšlienkach volala k sebe. Moje srdce nechcelo prestať krvácať.