Dot Hutchisonová - Májové ruže

Niektorí ľudia ostanú zlomení, no iní sa pozbierajú, aj keď z nich trčia ostré hrany

Kategória: Nootropiká/ Analgetiká

Účinné látky: Nachádza silu ďalej žiť. Podporuje priateľské vzťahy. Podporuje zvýšenú chuť na sladké.

Dávkovanie: Užívať počas jedného týždňa. Zabaľte sa do deky a čítajte pri svetle. Počet tabliet – 352.

Vedľajšie účinky: Averzia na všetky druhy kvetov. Strach z ľudí.

Čo by ste mali vedieť predtým, ako si knihu TU kúpite: Kto má právo súdiť iných? Kto má právo rozhodovať o tom, aký je kto človek? Nikto však nemá právo ukončiť život toho druhého, a to ani vtedy, keď si niekto myslí, že ten druhý nevedie „čistý život“.

Chavi Sravastiová prišla o život rukou zvráteného vraha. Priya, Chavina sestra sa s matkou sťahujú z miesta na miesto v nádeji na nový začiatok. Mladé dievča udržiava priateľské vzťahy s vyšetrovacím tímom, ktorý zachránil dievčatá zo zajatia ďalšieho psychopata v Záhrade motýľov. Prichádza jar a vyšetrovatelia vedia, že zomrie  ďalšie dievča. Znenazdajky sa pred domom Priye začnú objavovať rôzne druhy kvetov, ktoré majú istú spojitosť s mŕtvymi dievčatami. Pokiaľ kvety prichádzajú je Priya v bezpečí. Čo sa stane ak jedného dňa zmiznú? Bude Priya ďalšou obeťou zvráteného vraha alebo pozbiera posledné zvyšky síl aby ho zastavila?

Keď teraz zavriem oči, nevidím len Chavi, len maslovo žlté chryzantémy okolo nej, rozstrapkané  končeky lupienkov ponorené v krvi. Vidím aj Aimée s prekríženými rukami, v ktorých na plochej hrudi , aké majú mladučké baleríny, drží strapec láskavca, okolo nej kvety. A vidím aj Darlu Jean Carmichaelovú, to prvé dievča, jej poranený krk obsypaný bielo-žltými narcismi. A aj Leigh Clarkovú, ktorú znásilnili tak brutálne, že súdny lekár pochyboval o jej prežití, aj keby ju neboli podrezali.

Dot Hutchisonová zabodovala titulom Záhrada motýľov, ktorý získal ocenenie Goodreads Choice Awards za rok 2016 v kategórii horor. Aj napriek tomu, že Májové ruže sú voľným pokračovaním úspešného románu Záhrada motýľov, tí, ktorí nečítali prvú časť, sa nemusia vôbec obávať, že im niečo z predošlého príbehu unikne. Autorka sa totiž opakovane vracia a čitateľovi v malých množstvách podsúva dostatočné informácie, na základe ktorých si vie urobiť hrubý prierez obsahu zo Záhrady motýľov.  Kto neobľubuje hororové prvky, môže byť tiež spokojný, román sa viac približuje k psychologickému trileru s poriadnou dávkou nebezpečenstva na kriminálnom pozadí.

Príbeh sa strieda v dvoch rozprávačských rovinách. Už v úvode však autorka vytvorila hmatateľné dusno, opodstatnené pochybnosti a neurčitú zmes tajomstiev. Čitateľ môže očami Priye sledovať jej život po sestrinej smrti, ktorá sa po tragédii nevie zaradiť do bežného života a v neposlednom rade sa nedokáže zmieriť s Chavinou smrťou. Plná hnevu a vlastných názorov v hĺbke svojej duše vie, že vrah sa vráti a jeho rukou zomrie ďalšie dievča. Okrem toho bojuje s prejedaním a vnútornou rozorvanosťou, či skutočnosťou, že ak sa vrah nájde a bude postavený pred súd, bude spravodlivosti učinené zadosť? Texty, v ktorých Priya rozvíja svoje teórie sú melancholické s množstvom nezodpovedaných otázok. Publikum sa ťažko dostáva pod kožu hrdinky, pretože autorka len v náznakoch naznačuje jej ďalšie pôsobenie v deji.

Milá Priya, Desmod MacIntosh je mŕtvy, už je to skoro mesiac, aj stále neviem, čo to vo mne vyvolalo. Všetci predpokladajú, že budem smutná, lebo sme boli niečo ako „nešťastní milenci“ alebo aké hlúposti o nás rozširovali ľudia s mylnou predstavou o tom, čo vlastne znamená byť nešťastní. Iní si zas myslia, že by som mala byť šťastná, pretože – pozrite len! – jeden z mojich trýzniteľov sa zabil. Ako keby skutočnosť, že som bola svedkom samovrážd dievčat zo záhrady, mala viesť k tomu, že sa poteším jeho samovražde. Pche!

Z pohľadu pozorovateľa sa čitateľ dozvedá o policajných postupoch, spoznáva osobný život vyšetrovateľov, ktorí nesú na pleciach aj zodpovednosť za životy iných. Publikum vstupuje aj do životov obetí, ktoré prežili v Záhrade motýľov. Dievčatá sú pod neustálym tlakom verejnosti. Traumy zo záhrady sa na nich tak podpísali, že sa nezvládajú zaradiť do normálneho života. Sú napádané spoločnosťou, poznačené bolesťou, spomienkami a jazvami.

Dot Hutchisonová brilantne vykreslila všetkých zúčastnených. Do posledného detailu vyobrazila nielen telesné črty a povahové vlastnosti, ale vyzdvihla u každej postavy jeho osobnostný profil. Vzhľadom na množstvo postáv, publikum nemá žiadny problém sa s nimi stotožniť. Každá jedna je tak špecifická, že čitateľ má možnosť každú jednu spoznať. Román je okorenený o listovú komunikáciu medzi Priyou a obeťou zo záhrady. Publikum sa tiež priamo stáva svedkom ďalších útokov vraha, ktorý sa neštíti svoje najtemnejšie myšlienky rovno predostrieť. Čitateľ je v permanentnom očakávaní toho najhoršieho. Napätie sa dá doslova krájať. Román Májové ruže sa aj napriek rozsahu číta akoby sám, čitateľ je totiž neustále hladný po nových informáciách. Ani v polovici románu si čitateľ netrúfa odhadnúť, akým smerom sa bude dej vyvíjať. Záver je vygradovaný, emócie stúpajú a publikum je v napätom očakávaní dramatického konca.

Májové ruže nie sú žiadna prvoplánová oddychovka, ale do detailov prepracovaný kriminálny triler, ktorý vás osloví svojou koncepciou príbehu, nepredvídateľnou zápletkou a perfektným zoskupením postáv s psychologickým podtónom.

Májové ruže sľubujú kvalitné a napínavé čítanie s komplikovaným príbehom, v ktorom rukopis vraha našepkáva, že román sa vyvyšuje nad ostatné krimi trilery s banálnou zápletkou. Kto má rad zimomriavky a nevšedné príbehy, ten si Májové ruže vychutná. Odporúčam pre ženské ako aj mužské publikum, pre všetkých, ktorí hľadajú v knihách viac ako len obyčajné príbehy, v ktorých vraha odhalíte už na začiatku. Román znesie aj slabšie žalúdky, príbeh neobsahuje drastické ani krvavé scény.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu XYZ v spoločnosti Albatros Media Slovakia.

http://www.albatrosmedia.sk/tituly/17009368/majove-ruze/