Michaela Zamari

Všetci vieme, že čítanie má blahodárne účinky. Má vplyv na náš krvný tlak, pulz, spánok a veru niekedy aj hmotnosť.
 Na niektorých knihách by malo byť varovanie: Nejedzte pri čítaní! Ale čo Vás čaká v tejto rubrike? Opýtam sa tých najpovolanejších, čiže spisovateľov, prečo čítať.

 Dúfam, že vás budú motivovať, aby ste do knižníc a kníhkupectiev chodili častejšie, a nielen keď už Vás niečo bolí.

Michaela Zamari vstúpila na knižný trh so svojím debutom Šéf môjho šéfa. Okrem písania miluje cestovanie a ak by nezačala písať pre verejnosť, pravdepodobne by miesto v súkromnej korporácii vymenila za batoh a navštívila krajiny, v ktorých ešte nebola. Zo svojich zážitkov a svojej vášne k cestovania chce čerpať aj vo svojej tvorbe. Práve do nej sa snaží vložiť poriadnu dávku pozitívnej energie, inteligentné dialógy, vtipné príhody, svoje hodnoty, scénky so štipkou erotiky, ale predovšetkým chce čitateľom ponúknuť príbehy, pri ktorých sa nielen pobavia, zamyslia, ale aj si oddýchnu.

Opýtala som sa Michaely Zamari: Prečo čítaš a čo by si odporučila tým, ktorí ešte s čítaním nezačali?

Čítam, odkedy som sa naučila čítať na základnej škole, ale až na vysokej škole som pochopila, aké je čítanie dôležité.

Súhlasím so skúsenými autorkami, Monikou Wurm, že čítanie je vzácne privilégium, nakoľko mnoho ľudí na svete nemá poriadny prístup k takémuto luxusu, i s Jankou Benkovou, že kvalitné knihy človeka obohacujú a rozširujú mu obzory poznania.

Práve poznanie a individuálne vnímanie je, podľa mňa, alfou a omegou vzácnosti čítania i života.

Študovala som psychológiu a štúdium ruka v ruke so životnými skúsenosťami ma naučilo hlavne to, že každý sme jedinečný a vnímanie je naša subjektívna individuálna záležitosť, ktorá ale do veľkej miery ovplyvňuje celý náš spoločenský život. Nikdy nezabudnem na múdru vetu môjho učiteľa filozofie, ktorý nám na prednáškach vštepoval do hlavy skutočnosť, že "zelený nevie, že je zelený, kým nestretne modrého". Pre mňa je tým povedané všetko. Máme obrovské spektrum možností, čo všetko už my, ľudia, v dvadsiatom prvom storočí dokážeme, ale nanešťastie, alebo skôr našťastie, nikdy nebudeme v koži toho druhého a neprišróbujeme si na krk jeho hlavu s jeho subjektívnym vnímaním sveta. Ako sa hovorí, "sto ľudí, sto chutí", je to všetko o vnímaní. Tak ako my, autori, bojujeme s obavami, či sa naše diela budú čitateľom páčiť, pretože niekoho naša tvorba neosloví a iného zasa nadchne, tak aj bežného človeka dennodenne ovplyvňuje vnímanie druhých i svoje vlastné. Niekto sa do nás zamiluje, iní by o nás ani nezavadil. Prečo? Nie je to tým, že by sme vo svojej podstate nestáli za to, aby nás druhí chceli spoznať, len nespadáme do obrazu toho, čo je pre neho atraktívne, či zaujímavé. A pre niekoho ďalšieho môžeme znamenať celý svet.

Všetko je o vnímaní našom a vnímaní druhých, ktoré nikdy nemôžeme obsiahnuť v celej jeho kráse. Môžeme k nemu len pristupovať s trpezlivosťou, toleranciou a záujmom, aby sme v konečnom dôsledku obohatili sami seba. Pre niekoho to môže byť peklo, pre mňa je to pozoruhodná súčasť života a fascinuje ma to.

Takže prečo čítať? Pretože každý autor do diela chtiac či nechtiac vkladá kúsok zo seba alebo z prežívania druhých, otvára nám dvere do svojho subjektívneho vnímania sveta a my sa tak na malý moment môžeme dozvedieť viac. Nemôžeme sa ľuďom dostať do hlavy (aj keď dnešné technológie sú už schopné všeličoho), ale môžeme sa prostredníctvom kníh dozvedieť ako svet vnímajú druhí. V tom je to čaro, v tom je tá pridaná hodnota, v tom je naše skutočné bohatstvo.

V neposlednom rade nám dnešné možnosti umožňujú čítať aj zahraničnú literatúru. Je to unikátny nástroj, jeden z najlepších prostriedkov na zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku, hneď po osobnej verbálnej komunikácii v konkrétnej reči. Jazyk je niečo, čo nás všetkých rozdeľuje i spája zároveň. Mám zopár dobrých priateľov, žijúcich v Ázii či v Amerike, ktorí ma veľmi podporujú v písaní, no zároveň nás mrzí, že aj keď ovládajú dva až tri jazyky, slovenčina tak ľahko nebude patriť medzi ne a k mojej tvorbe sa nedostanú tak skoro. Ale aj to je jedna z motivácii, prečo by som raz chcela svoju tvorbu preložiť minimálne do angličtiny.

Takže učme sa jazyky a čítajme, priatelia, pretože to je v dnešnej dobe najmocnejšia zbraň, ku ktorej sa môžeme dostať.

Držím nám palce! Michaela Zamari