Volám sa Simona. Nemám rada diéty, špagety, oranžovú farbu,
dážď (občas ho uvítam, lebo si môžem celý deň čítať, ale len do tej chvíle,
pokiaľ sa neohlásia hladné žalúdky mojej rodiny), zle predtuchy a závisť (toto
je bohužiaľ vlastnosť mnohých ľudí), ale na druhej strane milujem svoju rodinu,
šampanské, sivú farbu, bryndzové halušky, slnko, more, vôňu kávy, literatúru a hlavne
pohodu. Že neviete o čom hovorím? Každý ju má v sebe, niekde vo
svojom vnútri, zabudnutú kvôli povinnostiam, práci a stresu. Tak hľadajte!
Zatvorte oči, pátrajte, druhý regál posledná polica, pod vyblednutým písmenom P,
tretia zľava...Máte? Našli ste ju? Určite je zabudnutá a zapadnutá prachom.
Čuduj sa svete, keď neviete nájsť tú správnu knihu. Na to som tu ja a rada
Vám pomôžem.
Priznávam, že odvahu založiť si vlastný blog som v sebe hľadala
už dlhší čas. Problém je ten, že som úplný antitalent do PC, moja mozgová kôra
nie je vybavená mozgom IT-čkárov. To ani nevravím, aké katastrofy sa mi stávali
pri zrode blogu. Samozrejme, že som sa zasedela dlhšie pri PC ako som mala a zhorelo
mi mäso, presolila som zemiaky, rozsypala som ryžu, prala som bez prášku.:) a kopec
iných úsmevných príhod. Ale keď vidím, koľko ľudí sem denne nazrie, tak sa
teším v akej dobrej spoločnosti som sa ocitla. S knihami som rástla
už od malička. Ako každé dieťa, aj ja som objavovala svet fantázie. Knihy mi
prirástli k srdcu a sú mojím liekom na všetko, aj v dospelosti. Ten
pocit, keď môžem v rukách držať knihu a ponoriť sa do deja...veď to
poznáte. Čítanie je moja nevyliečiteľná diagnóza, ktorú vôbec neskrývam. Moja
droga, ktorej sa neviem a ani nechcem zbaviť sa stala mojou súčasťou. Už
celé roky sa liečim zo závislosti na tlačiarenskej farbe (tá vôňa je
neopísateľná) a písanom texte..:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára