Martina Jakubová - Dotyky vášne

Predstavujem Vám novú tvár vydavateľstva Motýľ. Nová autorka Martina Jakubová prichádza v týchto dňoch so svojím debutovým románom Dotyky vášne.

Ako už obálka a názov napovedá, čitatelia sa môžu tešiť na erotikou nabité scény a vášnivé dialógy.
Zröntgenujte exkluzívnu ukážku, v ktorej sa dozviete, že aj láska má svoje tienisté stránky. Na vlastnej koži sa o tom presvedčila aj hrdinka románu Dotyky vášne.

Okrem šteklivého iskrenia nájdete v texte priateľský vzťah, vnútorný boj s vlastným svedomím a spolu s Kristínou odhalíte nejedno tajomstvo.

Dotyky vášne si môžete objednať TU.

Kristínin svet vášne a utrpenia vychádza už 9.mája.

Kristína je atraktívna mladá žena, ktorá však priskoro zanevrela na mužské pokolenie. Všetky jej predsavzatia ohľadom vzťahov však rýchlo rozvráti internetová zoznamka. Tu sa náhodne spoznáva s tajomným Erikom, ktorý dokonale nabúra jej jednotvárny svet a vtiahne ju do nekonečného kruhu vášne, ale aj utrpenia. Čím viac sa Kristína snaží  vymaniť spod jeho vplyvu, tým silnejšie ju svojou energiou on vťahuje späť. Zakaždým, keď dúfa, že sa už od neho oslobodila, znova sa zjaví a jediným dotykom si ju podmaní.

Kristína dúfa, že útek do zahraničia a pomocná ruka Erikovho najlepšieho priateľa jej pomôžu zabudnúť a oslobodiť sa od neho. Lenže jeho prítomnosť všetko ešte viac skomplikuje. Erikin život sa stáva kolotočom hádok, zmierovania, skrývania a odhaľovania tajomstiev.

ÚRYVOK:

Keď som nakoniec s  predstieranou bezstarostnosťou vošla do kaviarne, ktorá vyzerala skôr ako futuristický bar, bola jedna hodina a nohy som mala od toľkého chodenia celé opuchnuté. A to som si ani neobula vražedné balerínky. Zato som mala nový nezmyselný paušál s neobmedzenými volaniami a esemeskami, ktoré nikdy nevyužijem. Vnútri ešte nikto nesedel, len za barom spokojne leštil poháre vysoký príťažlivý barman, vďaka ktorému mi moja úloha prišla ešte bláznivejšia. Biele obtiahnuté tričko, spod pravého rukáva sa mu hadilo dole ramenom tetovanie. Nestihla som zachytiť motív bez toho, aby si všimol, že naňho zízam. Časť tváre mu zakrývalo strnisko pomaly sa meniace na bradu a na hlave mal nemožný moderný účes s vyholenými bokmi a plavými vlasmi vygélovanými dozadu. Nahodil chlapčenský úškrn, jednoznačne lapač ženských sŕdc. Keby nevyzeral tak dobre, čo na chlapoch nenávidím, bol by mi možno aj sympatický. „Dobrý deň, ja, ehm, mala by som tu mať odložený nejaký balíček.“ Vetu som skôr zašepkala a nevedela som, či mi vôbec bolo rozumieť. Nerobila som síce nič zakázané, ale netušila som, do akej miery bol tento človek zasvätený do celej situácie. Na chvíľu som mala pocit, že mu trochu povädol sexi úsmev, ktorý mu trónil na tvári, a pohľad sa mu zmenil na súcitný. To však boli len moje vybičované nervy. „Jasné, Erik. Vy budete Kristína. Momentíček.“ Obrátil sa a niekde spod baru vytiahol elegantne zabalenú škatuľku, nie väčšiu ako moja dlaň. Pomaly mi ju podal a ja som sa po ňu rýchlo načiahla. V polovici cesty však cukol rukou a sprisahanecky na mňa žmurkol. „Takmer by som zabudol. Budem potrebovať heslo.“ Nikdy som nemala tendenciu veľmi sa červenať, ale už som musela mať líca ako zadok paviána. „Šesť, šesť, šesť,“ zašomrala som a zobrala si balíček, ktorý mi znovu podával. Strčila som si ho do tašky a náhlivo sa obrátila na odchod. „Môžem krásnej slečne ponúknuť našu vynikajúcu kávičku?“ ozvalo sa mi za chrbtom. Ja som však len rýchlo poďakovala a so sklopeným zrakom trielila preč. Keď sa mi konečne podarilo dostať domov, hodila som sa unavene na posteľ a snažila sa upokojiť rozcuchané nervy. Bože, to bol deň. Bola som príšerne unavená, bolelo ma celé telo, nohy som mala opuchnuté a srdce mi ešte stále bilo ako splašené. Ach, jasné, skoro som zabudla a  okrem toho som nevedela prestať myslieť na červenú škatuľku, ktorá ležala len niekoľko centimetrov odo mňa pohodená v taške. Zožierali ma šialené predstavy, čo v nej môže byť, a netušila som, ako to vydržím až do večera. Zatvorila som oči a snažila sa rozanalyzovať svoje bláznivé správanie posledných dvoch dní. Niečo muselo byť v tom víne. Neskôr si musím vygoogliť, či sa v pridlho otvorenom víne nemôžu vytvárať nejaké halucinogénne látky. Ja sa predsa takto iracionálne nesprávam. Nedávam sa vyviesť z miery žiadnymi chlapmi. Nevyzdvihujem záhadné balíčky od neznámych ľudí. Nerobím nič nepremyslene. Pretočila som sa nabok, aby som trochu uľavila ubolenej chrbtici, a keď som znovu otvorila oči, zistila som, že je skoro päť hodín. Toľko k plodnému víkendu. Prespala som vyše tri hodiny. Ďalšia vec, ktorú nerobievam. Zásadne nespávam cez deň. Určite bolo niečo v tom víne. 

 O  pol siedmej mi už zo všetkého bzučalo v  hlave. Únavu som ako-tak zahnala studenou sprchou, ale všetkých bláznivých myšlienok som sa zbaviť nevedela.

Všetku nedočkavosť zrazu vystriedali pochybnosti a znovu som začínala uvažovať, či je toto všetko dobrý nápad. Snažila som sa to hodiť na skrat roky utláčaných hormónov. Keby som mala štipku zdravého rozumu, nezapla by som počítač a  zajtra by som cestou z  práce zaniesla balíček späť do baru. Ten barman ho poznal po mene, takže by som sa nemusela obávať, že sa nedostane späť k pôvodnému majiteľovi. Áno, presne to by som mala urobiť. Nervózne som si obhrýzala kožtičku okolo nechtov. Nepekný zlozvyk, ale lepšie ako obhrýzanie nechtov na nohách, čo som tak rada robievala v detstve. Som inteligentná mladá žena v  najlepších rokoch. Nejaký chlap ma nemôže rozhádzať. Žiadneho chlapa vlastne nepotrebujem. Aj tak slúžia iba na jedno a v tom ich šikovne zastúpi moja pravačka. Toto všetko som si opakovala stále dookola ako mantru, ale asi to veľmi nezaberalo. Dopekla, mala som začať chodiť na jogu, keď ma volali kolegyne. Určite by som teraz mala v zásobe nejaký špeciálny trik, cvik alebo čo to tam robia, ktorý by ma zbavil týchto myšlienok a navodil mi pocit pokoja a šťastia. Zo zamyslenia ma prebralo malé štipnutie. Znechutene som sa pozrela na ruky. Už znova som si zhrýzla kožu až do krvi. Ten záder sa mi bude zase hojiť niekoľko dní a  dovtedy ma bude pekelne štípať. Ten chlap ma ničí. Priložila som si prst k  ústam, cmúľala to strašné zranenie a druhou pomaly vyťukávala prihlasovacie údaje. Zlá ruka, zlá. Nahovárala som si, že tam možno ešte nebude a v tom prípade mu len nechám správu, tak ako on mne. Pozrela som na balíček, ktorý zostal položený vedľa laptopu, a uvažovala som, či by som ho vedela otvoriť tak, aby si to potom, keď mu ho vrátim, nevšimol. Napriek všetkému ma zaujímalo, čo tam asi dal. Pink. Bál som sa, že dnes neprídeš. Dopekla, a bolo po mojich predsavzatiach.

Prečo? Možno si sa nahnevala, že som to včera nestihol. Buď mi čítal myšlienky, alebo správne tipoval, že som zúfalá chudera, ktorá nemá čo robiť, len čakať na jeho správy. Preplakala som pre to polovicu noci. :-D Snažila som sa pôsobiť nad vecou, ale pravdou bolo, že som k tomu nemala ďaleko. Bože, som naozaj chudera. Dnes ti to vynahradím, zlatko. Srdce sa mi rozbúchalo prudšie. Všimla som si, že tu všetci majú hlúpu tendenciu oslovovať sa miláčik, zlatko, pusa a iné kaleráboviny, napriek tomu sa však vo mne rozhorelo očakávanie. Šibla som pohľadom po škatuľke, ktorá ma stále viac vábila, aby som ju otvorila. To by si sa musel poriadne pochlapiť, aby som ti odpustila. ZLATKO. Zadržala som dych, nevedela som sa dočkať odpovede. Táto hra ma začínala vťahovať presne ako v ten prvý večer, tentoraz sme však začínali o stupeň ostrejšie. ;-) Splnila si úlohu, ktorú som ti dal na dnes, kráska? Stále dúfaš, že nie som osamelá päťdesiatnička s celulitídou a fi- alovou trvalou? Vrrr, vidím, že sa ma pokúšaš dostať do varu. Uvoľnene som sa zasmiala. Ktovie, či si Bill Gates takto predstavoval vzťahy budúcnosti, keď pred rokmi predpovedal počítač do každej domácnosti. Stále si mi neodpovedala. Tvoja úloha leží vedľa mňa. Závidím jej. Čoskoro si s ňou rád vymením miesto. V bruchu mi začali poletovať motýle a iné okrídlené potvory. To sa teda načakáš. Nemusí vedieť, že by som mu chcela vysypať celú adresu aj s číslom poschodia. Čo v nej vlastne je? O chvíľku to zistíš. Nedočkavá? Mierne zvedavá. A nadržaná.